Triedime odpad

Kompostovanie

Bioodpad vhodný na kompostovanie tvorí 30 až 45 % z celkového množstva odpadu. Konečný produkt – kompost môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo vracajúce do pôdy výživné látky, ktoré sme z nej pestovaním odobrali.

Kedy je kompost zrelý?

Do nádobky s dobre prevlhčeným kompostom vysejeme semienka rýchlo klíčiacich rastlín ( napr. žerucha), pritlačíme a zakryjeme fóliou. Ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžeme usúdiť, že kompost už neobsahuje nijaké látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom. Ak vyklíči len málo semien, musí sa kompost podrobiť ešte ďalšiemu rozkladu, kým nebude vhodný na ďalšie použitie.

Ako využiť hotový kompost?

Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, drobnej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako humus. Jeho prednosti sú v tom, že má schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňovať pôdu a obsahuje veľké množstvo ( podľa zloženia vstupných materiálov) výživných látok. Hotový, dobre vyzretý kompost môžeme použiť ku všetkým typom plodín. Surový kompost aplikujeme do pôdy na jeseň. Vyzretý kompost môžeme aplikovať kedykoľvek (používa sa hlavne pri výsadbe na jar]. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí 1-2 cm vrstva kompostu ročne. Vzhľadom na vysokú zásobu živín nie je potrebné vo väčši¬ne záhrad používať viac ako 2-3 litre kompostu na 1 m2.Toto množstvo platí hlavne pre zeleninovú záhradu, živé ploty a okrasné kríky.

Čo získame kompostovaním?

  • Kvalitné hnojivo
  • Znížime množstvo a škodlivosť odpadov
  • Pomôžeme životnému prostredie
  • Ušetríme peniaze za drahé hnojivá

MATERIÁL VHODNÝ NA KOMPOSTOVANIE

Odpad z kuchyne – zvyšky z čistenie ovocia a zeleniny, zvyšky jedál, potraviny, čaj, kávový výluh, potravinami znečistený papier

Organický odpad – kvety, pokosená tráva, konáre, lístie, vypletá burina, zemina

Odpad zo záhrad iný – popol z dreva, hobliny, hnoj a trus, drevené piliny, vlasy, perie, papierové obrúsky a servítky

MATERIÁL NEVHODNÁ NA KOMPOSTOVANIE

Druhotné suroviny – kovy, plasty, sklo, textil, papier

Problémové látky – farby, staré lieky, staré oleje, batérie, chemické prostriedky

Iné – prach zo smetí a vysávania, časti rastlín napadnuté chorobami, kosti a mäso, mliečne výrobky

Ako sa dá kompostovať?

V podstate je možné kompostovať všetky netoxické organické materiály, ktoré vznikajú v domácnosti a v záhrade. Pri domácom kompostovaní môžu byť problematické len materiály, ktoré sú čerstvo chemicky ošetrené a potraviny živočíšneho pôvodu. Zvyšky varených jedál je dobré zmiešať s väčším množstvom suchého, savého materiálu.

AKO A KDE SI ZALOŽIŤ KOMPOSTOVISKO?

Kompost di môžeme založiť na hocijakom mieste záhrady. Je však vhodné dodržať niektoré zásady a odporúčania:

  • Je vhodné zabezpečiť kontakt so zemou, aby bol možný prístup pôdnych organizmov ( dážďovky, roztoče, mikroorganizmy), ktoré pomáhajú pri rozklade organických materiálov
  • Donášková vzdialenosť by nemala byť veľká, okolo kompostoviska by mal byť dostatočný priestor pre manipuláciu s náradím.
  • Odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta ( nie kompostoviska), ktorý zabezpečí pohodlný prístup aj pri dlhodobejšom daždi.
  • Kompostovisko by nemalo byť vystavené priamemu slnku, silnému vetru( aby sa kompost nevysušoval) ani dažďu. Preto je vhodné ho umiestniť do polotieňa a prikryť ho proti dažďu.
  • Aby z rôznych dôvodov neprekážal susedom ( pri správnom kompostovaní je táto obava zbytočná). Základnou formou je kompostovanie v kope (hrabli). Stačí materiál vhodne upraviť a navrstviť do požadovaného tvaru. Tento spôsob sa používa hlavne tam, kde je dostatok priestoru. Druhým spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Kompostovacie zásobníky si môžete vyrobiť aj z odpadových materiálov ( drevené a plastové palety…)

PRAVIDLÁ SPRÁVNEHO KOMPOSTOVANIA

Dno kompostovacej kopy vysype hrubším materiálom( posekané drevo, konáre), aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok nadbytočnej vody. Kompostujeme iba upravené ä posekané, drvené, nalámané) materiály. Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale ich navzájom zmiešavame. Platí, že dusikaté látky ( hnoj, trus, posekaná tráva, kuchynský bioodpad, zvyšky zo záhrady), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešať s uhlikatými ( drevená štiepka, piliny, hobliny, lístie, slam), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché a savé. Počas celého procesu kontroluje vlhkosť kompostu. Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý, savý materiál. Kompostovací proces je založený na aktivite mikroorganizmov a pôdnych živočíchov, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík. Preto musíme zabezpečiť dostatočné prevzdušňovanie kompostovacieho materiálu. Prekopávanie 1 – 2 x ročne výrazne urýchľuje rozklad. Ak sme dobre založili kompostovaciu základňu, mala by nám do 1-3 dní vystúpiť jej teplota na 40 až 60 stupňov. Kompostovací materiál je vhodné premiešať malým množstvom zeminy ( nie je to však nevyhnutné, nie viac ako 10%). Približne po 6-12 mesiacoch je kompost vyzretý.