V Národnej rade SR je pred hlasovaním pozmeňujúci návrh k novele zákona o dani z príjmov, cez ktorý vláda zoberie samosprávam 784 mil. eur na tzv. daňový bonus. Navrhované kompenzačné opatrenia samosprávam (240 mil. eur) sú nedostatočné a dočasné, kým pokles príjmov krajov, miest a obcí bude zásadný a trvalý. Ide tak o pokračovanie v prijímaní rozhodnutí, ktoré majú negatívne vplyvy na samosprávy a automaticky sa premietnu do znižovania kvality verejných služieb, ktoré  samosprávy zabezpečujú pre obyvateľov. Práve preto mestá apelujú na poslancov a poslankyne NR SR, aby nehlasovali za pozmeňujúci návrh k novele zákona o dani z príjmov, lebo v konečnom dôsledku na to môžu doplatiť práve tie rodiny, o ktoré všetkým úprimne ide. Výzva bola schválená členskými mestami Únie miest Slovenska, podporili ju Združenie miest a obcí Slovenska, Asociácia prednostov úradov miestnej samosprávy SR a Asociácia komunálnych ekonómov SR, ktorých členmi je aj mesto Žilina.

Čo to znamená pre obyvateľov?

Zhorší sa dostupnosť dôležitých služieb, na ktoré sú vo svojich každodenných životoch občania zvyknutí a mnohí aj odkázaní. Ako napríklad školstvo, sociálne zabezpečenie, alebo verejná doprava. Krúžky, zariadenia pre šport alebo voľnočasové aktivity pre deti môžu byť menej dostupné a v horšom stave. Ulice a susedstvá, v ktorých sa obyvatelia dennodenne pohybujú, budú menej udržiavané, menej osvetlené a potenciálne aj menej bezpečné. Samosprávy síce nechcú rozhodnutie vlády premietať aj do zvyšovania daní poplatkov a ceny za služby, niektoré však budú nútené podniknúť aj takéto kroky, aby zachovali aspoň základný chod kľúčových služieb. Rodiny tak síce zaplatia o niečo menej na dani z príjmu, zároveň ale zaplatia viac na iných poplatkoch. Navýšenie daňového bonusu na úkor financovania samospráv tak v konečnom dôsledku ekonomickú situáciu rodín nemusí zlepšiť, veľmi pravdepodobne však môže zhoršiť ich kvalitu života. Každý obyvateľ Slovenska je totiž zároveň obyvateľom mesta, obce, kraja a mnohé služby, na ktoré sú zvyknutí, nezabezpečuje vláda, ale práve samosprávy.

Každá samospráva, či už mesto alebo obec bude voliť opatrenia individuálne, môžu ale zahŕňať viaceré oblasti, ako napríklad:

• redukcia spojov a zhoršenie intervalov v MHD,
• zastavenie dotácií pre šport (vrátane klubov kde hrávajú deti), kultúru, sociálne služby, vrátane dotačných programov pre občianske združenia, cirkvi a cirkevné organizácie,
• prepúšťanie zamestnancov samosprávy (to nie sú len úradníci, ale aj vodiči MHD, technickí a robotnícki pracovníci, sociálni pracovníci, atď.),
• zvýšenie dane z nehnuteľnosti,
• zvýšenie úhrad v sociálnej oblasti vrátane poplatkov v zariadeniach pre seniorov,
• zvýšenie poplatkov v školách (školné, strava, ŠKD, atď.),
• zvýšenie nájomného za hrobové miesta,
• zvýšenie daní za verejné priestranstvá, napr. aj za terasy reštaurácií,
• zvýšenie cestovného v MHD.

Samosprávy určite nie sú proti pomoci rodinám. Práve naopak, veď takmer polovica výdavkov samospráv (47 %) je smerovaná do podpory rodín a jej funkcií (vzdelávanie a sociálne zabezpečenie). Zároveň si ale uvedomujú aj modernizačný dlh na verejnej infraštruktúre a potrebu rozširovania kapacít v službách pre deti, rodinu a najmä v sociálnych službách, kde evidujú najväčší nárast dopytu. Tento dopyt nie je možné pri znížených príjmoch pokryť.

Viac informácií nájdete na: www.uniamiest.sk.