Žilina rieši stav ovzdušia, pripravila niekoľko opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy

ilustračný obrázokilustračný obrázok

Medzi najvážnejšie problémy v oblasti životného prostredia na Slovensku patrí znečisťovanie ovzdušia. Správy o stave životného prostredia od Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale aj správa Air Quality in Europe od Európskej environmentálnej agentúry sa zhodujú na tom, že najvýraznejším problémom je znečistenie ovzdušia pevnými časticami PM10 a PM2,5. Prekračovanie limitných hodnôt zaznamenávajú aj slovenské mestá. Výrazným zdrojom pevných častíc je lokálne vykurovanie, doprava a resuspenzia (znovuzvírenie) častíc z povrchu ciest. Mesto Žilina podniklo v minulom období niekoľko opatrení, ktoré majú do budúcna zmierniť dopady na životné prostredie a stav ovzdušia.  

„Vystavenie znečistenému ovzdušiu je zdraviu škodlivé v každom veku. Znečistené ovzdušie nemá hranice a ohrozuje zdravie nás všetkých. Z tohto dôvodu by nám nemalo byť ľahostajné, čím budeme kúriť v našich domácnostiach. Ako mesto sa usilujeme aj v tejto problematike podnikať niekoľko opatrení, ktoré môžu napomôcť k znižovaniu znečisťovania ovzdušia,“ poznamenal k téme Peter Fiabáne, žilinský primátor.

Existuje niekoľko rád, ako znížiť množstvo vypúšťaných emisií z rodinného domu vykurovaného pevným palivom. Tuhé palivo by malo byť dostatočne presušené. Optimálne je spaľovať kusové drevo s vlhkosťou pod 20 %. Spotrebuje sa menej energie na odparenie vody z paliva, viac energie sa využije pre teplo v domácnosti. Kotol a komín treba pravidelne čistiť. Neodporúča sa tiež spaľovať odpadky, keďže škodlivé emisie prúdia aj do interiéru. Spaľovaním chlórovaných materiálov, ako je napr. polyvinylchlorid (PVC) vznikajú prudko jedovaté toxické zlúčeniny. Na likvidáciu takýchto materiálov je potrebná teplota nad 1 200 ˚C. Rovnako spaľovaním chemicky ošetreného dreva, napríklad starých paliet, rozbitého nábytku či natretých dosiek, sa môžu uvoľňovať dioxíny a formaldehyd. Dlhodobé vdychovanie znečisteného ovzdušia je príčinou mnohých respiračných ochorení, chronického zápalu priedušiek, chronickej obštrukčnej choroby pľúc i kardiovaskulárnych ochorení.

Mesto Žilina bojuje so znečisťovaním ovzdušia niekoľkými opatreniami. V oblasti dopravy ide najmä o dlhodobú podporu alternatívnych druhov dopravy. V meste sa zaviedlo zhustenie spojov mestskej hromadnej dopravy, jej preferencia a reguluje sa vstup automobilov do pešej zóny. Dlhodobo sa podporuje cyklodoprava vybudovaním nových cyklotrás, doplnkovej cyklistickej infraštruktúry, v obľube je bikesharing či zdieľané elektrické kolobežky. V ďalších oblastiach to je predovšetkým revitalizácia verejných priestorov, vnútroblokov, obnova i výsadba uličných stromoradí, zelene či znižovanie energetickej náročnosti budov vo vlastníctve mesta.

Na projekty zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy preinvestuje mesto Žilina počas najbližších troch rokov viac ako 1,3 mil. eur. Vďaka podpore z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu sa napríklad uskutoční výsadba ďalších stromov, doplní sa zeleň, znovuvysadí časť lesa v Zástraní, zrevitalizuje sa vybraná plocha v Lesoparku Chrasť, zníži sa energetická náročnosť MŠ Andreja Kmeťa, či vybuduje zelená strecha na budove mestského úradu.

Kvalite životného prostredia v Žiline a opatreniam na zmierňovanie jeho znečistenia sa venovalo pracovné stretnutie, ktoré sa v polovici júna uskutočnilo na mestskom úrade. Zúčastnil sa ho obyvateľ Brodna Ing. Miloš Horvát, poslanec mestského zastupiteľstva Ing. Ján Pažický, manažérka kvality ovzdušia zo Žilinského samosprávneho kraja Mgr. Ivana Fiťmová či zástupcovia vedenia mesta a odboru správy verejného priestranstva a životného prostredia. Výsledkom rokovania je podpora informačnej kampane o správnom kúrení tuhými palivami v meste.

Aj Žilinská univerzita v Žiline prostredníctvom technologických zlepšení prispieva k riešeniu problému znečisťovania v meste. V novembri minulého roka úspešne dokončila výskum v medzinárodnom projekte AIR TRITIA, ktorého najvýznamnejšími výstupmi sú stratégie riadenia kvality ovzdušia a akčné plány pre všetky kraje, vojvodstvá a pilotné mestá zúčastnené v projekte (Žilina, Ostrava, Opava, Opole, Rybnik). Výsledky tri a pol ročnej práce na projekte AIR TRITIA fungujú ako otvorený expertný systém riadenia kvality ovzdušia (AQMS) podporený vedeckými poznatkami. Samosprávy zapojené do projektu univerzity získali nielen zhodnotenie stavu kvality ovzdušia, ale aj predikciu pre najbližšie roky. Výstup z časti Predpovedný systém varovania – PWS, ktorý poskytuje aktuálne informácie o predpokladanom znečistení ovzdušia počas nasledujúcich 48 hodín je dostupný na odkaze: http://air-tritia-test.herokuapp.com/sk. Keď Slovenský hydrometeorologický ústav vyhlási smogovú situáciu alebo varovanie pre mesto, na tomto odkaze si môžu občania pozrieť aktuálne a presné informácie.

Zaujímavé výsledky počas trvania projektu priniesli aj špecializované merania znečistenia ovzdušia. Manažérka projektu AIR TRITIA doc. Ing. Daniela Ďurčanská, CSc. z UNIZA informovala, že v Žiline došlo počas silvestrovskej noci v roku 2018 k zvýšeniu produkcií tuhých častíc PM10 na hodnoty prekračujúce limity o 400 %. Stovky silvestrovských osláv len v jednom časovom pásme majú vplyv na niekoľko stonásobné zvýšenie produkcie tuhých častíc.