Aktuality

Lákadlom výstavy v Trenčíne bude Strakovo dielo Obecná rada z historickej žilinskej radnice

Mesto Žilina zapožičia trenčianskej Galérii Miloša Alexandra Bazovského jedno z najvýznamnejších diel akademického maliara Štefana Straku s názvom Obecná rada. Cenný obraz bude lákadlom autorskej výstavy maliara Straku, ktorá sa uskutoční v trenčianskej galérii od 8. júla do 26. septembra. O zapožičaní rozhodli v stredu 7. júla mestskí poslanci na mimoriadnom videokonferenčnom rokovaní. Olejomaľba na plátne z roku 1927, ktorej hodnotu znalec určil na 35-tisíc eur, je umiestnená v malej zasadačke na Radnici mesta Žilina. Od prvého predstavenia v roku 1927 mohli milovníci umenia vidieť dielo len dvakrát, v roku 1931 v Prahe a v roku 1987 práve v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.

Dielo Obecná rada, ktoré zobrazuje rokovanie politikov, považuje súdobá kritika za najlepšie Strakovo dielo. Podľa kurátora trenčianskej výstavy Martina Šugára je námet skupinového portrétu v modernom slovenskom maliarstve ojedinelý. Možno sa preto iba domnievať, že Straka našiel inšpiráciu na tému diela v niektorom zo starších diel z múzeí alebo galérií v Prahe, Budapešti, Ríme, Paríži či v Drážďanoch, kde absolvoval študijné cesty.

Prípravou na uvedené dielo bola aj séria portrétov jednotlivých členov obecnej rady, ktorých mená poznáme vďaka Jozefovi Pospíšilovi, prvému monografistovi Štefana Straku. Na obraze je znázornený Belko, starosta Masaryk, Knápek, Rekem, Dobiáš či Masár. Spoznávame ich aj na ďalších Strakových obrazoch s názvami Modliaci sa sedliak, Štúdia hlavy sedliaka, Na zdravie a iných.

V obraze Obecná rada sa podľa znalcov prejavuje určitý stupeň vyzretého umeleckého názoru, dôsledná príprava a zavŕšenie určitej etapy maliarskej skúsenosti Štefana Straku. Olejomaľba je zaujímavá tiež svojou technikou, ktorá sa vracia k starším postupom známym z diel holandského barokového maliarstva 17. storočia, najmä Rembrandta alebo Fransa Halsa či českého baroka v podaní Petra Johanna Brandla.

Obraz autor prvýkrát vystavoval v máji 1927 v Žiline na XIII. výstave Spolku slovenských umelcov. Odvtedy mohli ľudia dielo vidieť v októbri 1931 v Prahe na Výstave Slovenského umenia, ktorú pripravil Spolok slovenských umelcov v Prahe v budove Mánesa. V roku 1987 sa výstava uskutočnila v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, kde bude obraz po 34 rokoch verejnosti prístupný opäť.

Akademický maliar Štefan Straka sa narodil 17. júla 1898 v Trenčianskej Teplej. Prešiel viacerými umeleckými školami, ale ani jednu riadne neukončil. 5. januára 1919 odišiel do Budapešti na Národnú maďarskú kráľovskú škola úžitkového výtvarníctva, na ktorej strávil jeden semester štúdiom maliarstva. V septembri 1920 bol prijatý na Umelecko-priemyselnú školu v Prahe, ako mimoriadny študent bol v októbri 1921 prijatý na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. O dva roky neskôr nastúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe do ateliéru profesora Vratislava Nechlebu, ale štúdium na vlastnú žiadosť a po dohode s profesorom ukončil po piatich semestroch v roku 1926. Po prvýkrát vystavoval spoločne s Martinom Benkom a Cyrilom Jančálekom vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, potom nasledovali spoločné výstavy v Turčianskom Sv. Martine, v Žiline a Bratislave.

Štefan Straka zomrel ako 34-ročný v januári 1932 po zrážke s automobilom na dnešnom Americkom námestí v Bratislave. Preto aj aktuálne pripravovaná výstava v Trenčíne má podtitul Tragická smrť slovenského maliara.

Galéria