S myšlienkou založiť „Radu starších Žilincov“ ako spolok verejnosťou mesta uznávaných občanov Žiliny starších ako 50 rokov, ktorí majú trvalý pobyt v meste minimálne 25 rokov, prišiel Ing. Gustáv Krušinský. V septembri 1990 vypracoval návrh stanov pripravovaného spolku a následne túto myšlienku prekonzultoval s Ing. Miroslavom Pflieglom, CSc., ktorý s jeho zámerom súhlasil. Takáto „Rada“ by podľa Ing. G. Krušinského mohla spolupracovať s vedením mesta a poradiť mu v niektorých záležitostiach týkajúcich sa Žiliny.
Vzhľadom na skutočnosť, že po páde komunistického režimu v Československu, autor textu predchádzajúcich cyklov výstav fotografií „Premeny Žiliny I-V“ Ing. G. Krušinský zastával v roku 1990 funkciu podpredsedu Mestského národného výboru v Žiline (predsedom MsNV v tomto období bol Ing. Emil Lacko, CSc.), posedenie po vernisáži výstavy sa nekonalo v Hoteli Slovakia, ako tomu bolo v rokoch 1988 a 1989, ale v jeho kancelárii na 2. poschodí pravého krídla Domu odborov, kde MsNV v tom čase sídlil.
Pomenovanie „Zbor“ na tomto posedení rezolútne presadil všeobecne uznávaný Žilinec JUDr. Ernest Žabkay, ktorému sa slovo „Rada“ nezdalo byť dosť honosné. JUDr. E. Žabkay zároveň doplnil a právnicky preštylizoval návrh stanov, ktorý zúčastneným prečítal Ing. G. Krušinský. Na podnet JUDr. E. Žabkaya bola tiež znížená pôvodne navrhovaná nutná dĺžka trvalého pobytu v Žiline pre členov „Zboru“ z 25 na 20 rokov a taktiež bol znížený vek jeho mimoriadnych členov zo 45 na 40 rokov.
Účastníci posedenia starší ako 50 rokov potom za členov „Zboru starších Žilincov“ zvolili právnika JUDr. Ernesta Žabkaya, spisovateľa Jána Frátrika a jeho brata Ignáca, nazývaného „Moko“, akademického maliara Mojmíra Vlkolačka, niekdajšieho riaditeľa Výskumného ústavu textilnej chémie v Žiline Ing. Štefana Massányiho a fotografa Štefana Martona. Súčasne však na podnet JUDr. E. Žabkaya, ktorý riadil akt prijímania členov spolku, prijali do „Zboru starších Žilincov“ ako mimoriadnych členov (vo veku od 40 do 50 rokov) tiež riaditeľa Štátneho okresného archívu v Žiline prom. hist. Petra Štánskeho, archeológa Považského múzea v Žiline prom. hist. Jozefa Moravčíka, Ing. Gustáva Krušinského, Ing. Miroslava Pfliegla, CSc. a colníka Libora Závodského, ktorý každoročne zanietene pomáhal pri inštalácii cyklu výstav fotografií „Premeny Žiliny“. Členovia „Zboru starších Žilincov“, ktorí mali viac ako 50 rokov následne za predsedu „Zboru“ jednomyseľne zvolili zanieteného žilinského patriota JUDr. Ernesta Žabkaya. Na jeho návrh sa potom z názvu „Zbor starších Žilincov“ vypustilo slovo „starších“ ako zbytočné.
JUDr. E. Žabkay neskôr zabezpečil zaregistrovanie „Zboru Žilincov“ ako občianskeho združenia na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave.
Pre doplnenie je nutné uviesť, že Štefan Marton, Ignác „Moko“ Frátrik a tiež Libor Závodský sa na ďalšej činnosti novozaloženého občianskeho združenia nezúčastňovali, a tak sa po niekoľkých rokoch začalo uvádzať, že zakladateľmi „Zboru Žilincov“ boli členovia jeho prvého predsedníctva (zvoleného koncom roku 1991) a to: JUDr. Ernest Žabkay – predseda, Ing. Štefan Massányi – tajomník, Ján Frátrik, Ing. Gustáv Krušinský, Ing. Miroslav Pfliegel, CSc. a akademický maliar Mojmír Vlkolaček. Ich fotografie ako „Zakladateľov Zboru Žilincov“ boli uverejnené v útlej publikácii Zbor Žilincov 1990 – 2005, 15 rokov činnosti“, ktorú EDIS-vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline vydalo v októbri 2005.
Do neobsadenej funkcie podpredsedu Zboru Žilincov bol na mimoriadnom zasadnutí ZŽ konanom dňa 2. apríla1992 jednomyseľne zvolený novoprijatý člen občianskeho združenia Ing. Emil Lacko, CSc., bývalý prvý muž Žiliny (predseda MsNV) po páde moci komunistov. Ďalší dvaja kandidáti na túto funkciu akademický maliar Mojmír Vlkolaček a MUDr. Jozef Grossmann sa pred voľbami vzdali svojej kandidatúry. Emblém „Zboru Žilincov“ neskôr vyhotovil akademický maliar Mojmír Vlkolaček. Pri jeho tvorbe sa inšpiroval novšími barokovými klenbami pôvodne neskororománskeho Kostola sv. Štefana–kráľa na Dolných Rudinách, pochádzajúceho pravdepodobne z prvej tretiny 13. storočia, najstaršej stavebnej pamiatky v pôvodnom katastri mesta Žilina.
Stanovy boli schválené na zakladajúcom zasadaní Zboru Žilincov 9. októbra 1990 a zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 26. 11. 1991. Inovované boli v rokoch 1995 a 1999.
