sobota 21. január 2017 | meniny: Vincent

Mesto

vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

21. 01. 2017
Lekáreň Tesco Žilina Hliny, Obvodová, 01001 Žilina
22. 01. 2017
Lekáreň SV.JOACHIMA a SV.ANNY, Bernolákova 2135/2, 01001 Žilina

celý rozpis
čo sa v Žiline urobilo
Press Primátor na aktuálne témy Prednosta Mestského úradu v Žiline informuje Stretnutia občanov s vedením mesta Radničné noviny mesta Žilina Kronika mesta Žilina Osobnosti mesta Žilina Žilinský mládežnícky parlament Spolupráca s partnerskými mestami Žiliny Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev na území mesta Žilina Staršie články ďalšie články
plaváreň

21. 01. 2017 | 06.00-20.00
(08.00-10.00 4 dr.,10.00-11.30 5 dr.,/šírka)

22. 01. 2017 | 06.00-20.00
(09.00-10.30 6 dr.,)

celý program
kam dnes

xXx: Návrat Xandera Cagea 3D Ster Century Cinemas (18:10)

DIVOKÉ VLNY 2 Cinemax, Žilina (13:30)

ÍDOMENEUS Mestské divadlo, Žilina (19:00)

XXX: NÁVRAT XANDERA CAGEA ČT Cinemax, Žilina (18:30, 20:50)

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.

Elektronizácia služieb Mesta Žilina

   


Prechádzka Žilinou

Historické jadro
Historické jadro mesta tvorilo od vzniku mesta jeho najdôležitejšiu časť. Pre svoje všestranné hodnoty bolo vyhlásené v roku 1987 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V historickom jadre sa nachádza okrem centrálneho priestoru - námestia - i deväť ulíc ktoré sa začínajú na tomto námestí a ďalších dvanásť ulíc, ktoré na ne nadväzujú. Sú to ulice s dnešnými názvami Bottova ulica, Burianova medzierka, Dolný val, Geromettova ulica, Farská ulica a Farské schody, Hodžova ulica, Horný val, Jezuitská ulica, Kalinčiakova ulica, Makovického ulica, Mydlárska ulica, Na bráne, Na priekope, Pernikárska ulica, Radničná ulica, Sirotárska ulica, Sládkovičova ulica, Štôlňa, Štúrova ulica a Vurumova ulica. Charakteristickým znakom historického jadra je jeho zachovaný pôvodný stredoveký pôdorys a gotická urbanistická štruktúra, obohatená o novšie kultúrne vrstvy s cennými architektonickými, urbanistickými a ďalšími hodnotami. Vyjadrením týchto hodnôt je zaradenie veľkého množstva objektov medzi chránené kultúrne pamiatky a ich zápis do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. V súčasnosti je v tomto zozname zaradených 52 stavieb, čo je dôkazom významu žilinského historického jadra. Historické jadro prešlo z hľadiska architektúry viacerými etapami vývoja. Okrem sakrálnych stavieb tu boli obytné meštianske domy, ktoré majú najmä na námestí gotický základ. V období renesancie prestavali domy na námestí, Radničnej ulice a Hodžovej ulici a vytvorili podsiene-laubne, ktoré tvoria žilinské špecifikum, na Slovensku jedinečné. Ďalšie slohy v historickom jadre tvoria klasicizmus, secesia, pseudoslohy i moderna, ktoré dotvára a mení súčasná prestavba i nová výstavba. Podľa dosiaľ publikovaných názorov, vznik a počiatky mestského zriadenia súvisia aj so vznikom historického jadra na konci 13. a na začiatku 14. storočia. Kruhovitý pôdorys mesta s pravidelnou sieťou ulíc okolo štvorcového námestia vznikol podľa niektorých názorov počas 14. storočia.

Mariánske námestie
Radnica mesta Žilina. Námestie sa na severnej strane začína budovou radnice. Budova (s pôvodnými gotickými pivnicami) prešla viacerými stavebnými úpravami - od pôvodnej gotickej cez renesančnú po súčasnú, ktorá vznikla po asanácii nadzemných častí budovy v roku 1890. Radnica sa po prvý raz spomína v písomnostiach mesta v roku 1479 ako dom žilinského richtára Petra Polláka. Mesto dom definitívne získalo v roku 1509 od majiteľa Strečnianskeho panstva Jána Podmanického. Radnica má tri stavebné fázy - z pôvodnej stredovekej sa zachovali pivnice pod prednou časťou domu, z ďalšej renesančnej fázy sa zachovali pivnice pod arkádami. Po asanácii horných častí domu v roku 1890 radnicu prestavali z pôvodného meštianskeho domu do dnešnej podoby - na reprezentačné účely mesta a jeho kancelárie. Radnica (ratúz, rathaus, curia) slúžila na zasadania mestských orgánov, súdu, bol v nej mestský archív, pokladnica, miestnosti zamestnancov mesta a podobne. Poslednou opravou v rokoch 1992 a 1993 získala radnica svoju súčasnú podobu. Nachádzajú sa tu reprezentačné miestnosti mesta a úradovňa primátora.

Radnica mesta

Na východnej strane námestia sú domy č. 1 až 8. Domy svoj prevažne renesančný charakter stratili prestavbami po požiari v roku 1848, ale najmä v roku 1886. Dominantnou okrem budovy radnice je aj nová budova polyfunkčného domu (č.5). Vedľa tohto domu je budova (č.6) , kde bola lekáreň s pôvodným názvom „U zlatého orla“. Pred touto lekárňou vystúpili dňa 4.januára 1849 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a zhromaždeným Žilinčanom vysvetlili ciele hnutia slovenských dobrovoľníkov v boji za práva Slovákov, čo pripomína pamätná tabuľa v pasáži domu.

Severná strana námestia si ako jediná zachovala pôvodnú štruktúru domov na desiatich parcelách (domy č. 9-18). Ich prevládajúci sloh je prevažne renesančný. Všetky prešli úpravami po požiari v roku 1886. Na nároží budovy číslo 18 sa vo výklenku nachádza plastika Sedembolestnej Panny Márie s ukrižovaným Kristom, ktorá je jedinečnou na celom námestí.

Západná strana námestia má v súčasnosti šesť objektov – č.19 až 24. Najvýznamnejším objektom je kostol sv. Pavla - apoštola a kláštor jezuitov s číslami 22 a 23. Jezuiti prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. V roku 1691 tu zriadili nižšie gymnázium, ktoré neprerušene existuje dodnes, hoci pod rozličnými názvami. Výstavba stavby jezuitskej rezidencie - kláštora a kostola bola dokončená v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba kostola je jednoloďová. Výška veží je 32 metrov. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia, obraz svätého Pavla apoštola je od Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), významneho slovenského maliara 19. storočia. Dva bočné oltáre sú z 18. storočia, ako aj baroková kazateľnica. Obrazy na stenách predstavujú svätého Jozefa, svätého Ignáca z Loyoly a Ukrižovanie. Rezidencia jezuitov, ktorú postavili spolu s kostolom, má tri časti - hlavný štvorkrídlový objekt okolo rajského dvora, spojovacie krídlo a zadné krídlo bývalej sýpky. Celý objekt má tri podlažia. Od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov sirotár). V roku 1950 budovu vyvlastnil štát, v súčasnosti objekt patrí opätovne cirkvi, sídlia tu Menší bratia františkáni - kapucíni. V priestor kostola je vchod do žilinského podzemia – katakomb.

Na objekte je pamätná tabuľa venovaná zakladateľovi sirotinca, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763-1838) a tabuľa pripomínajúca záchranu židovských detí sestrami rádu vincentiek počas druhej svetovej vojny.
Južnú stranu námestia (domy č. 25-32) tvorilo pôvodne desať domov, z ktorých sa v polovici 19. storočia zachovalo len osem, čo je i dnešný stav. Významným je predposledný dom v tomto trakte, pôvodne meštiansky dom (č.31). Tento dom v roku 1731 kúpilo mesto pre svoje potreby. Malo tu svoj hotel a ubytovne. Dnes dom slúži podnikateľským aktivitám a sídlia tu viaceré organizácie. Posledným domom je dom č. 32, ktorý bol pôvodne taktiež meštianskym domom.

Bottova ulica
Na Bottovej ulici pôsobila tlačiareň rodiny Dadanovcov v rokoch 1665 až 1717 (dom č. ). V nej tlačili náboženské knihy. Najznámejším domom na tejto ulici je však Babuškov dom (aj Makovického dom), ktorý bol postavený v roku 1897. Vchod je z Horného valu. V rokoch 1894 až 1904 v ňom pôsobil lekár MUDr. Dušan Makovický (1866-1921), slovenský národovec a osobný lekár známeho ruského spisovateľa Leva N. Tolstého. V rokoch 1905 až 1919 tu býval MUDr. Ivan Hálek (1872-1945), lekár - ľudomil. V súčasnosti v tomto dome sídli Krajské kultúrne stredisko. Konajú sa tu mnohé kultúrne podujatia, výstavy, besedy, atď.

Dolný val
Dolný val patrí k neodmysliteľnej súčasti mestského jadra. Názov val - Horný i Dolný - vznikol podľa opevnenia, ktoré obkolesovalo mesto od 15. storočia a spolu s Hornou a Dolnou bránou ochraňovali mesto a umožňovali výber mýtnych poplatkov. Názov je nemeckého pôvodu, používal sa na pomenovanie obnovených mestských hradieb v roku 1708 počas stavovských povstaní. Tieto valy v roku 1712 odstránili a po ich zasypaní sú dnes Dolný val a Horný val ulicami, ktoré úplne obkolesujú mestské jadro.

Farská ulica a Farské schody
Farská ulica existovala ako spojnica námestia s farským kostolom už od stredoveku. Farské schody vznikli na začiatku dvadsiateho storočia ako spojnica železničnej stanice cez dnešnú Národnú ulicu s Farskou ulicou a s námestím. Dnes sú schody z jednej strany lemované balustrádou a z druhej obchodným centrom Mirage.

Hodžova ulica
Zo stredovekej výstavby so stavebnými úpravami z 19. a 20 storočia ostali pôvodné gotické suterény domov s renesančnými podsieňami pokračujúcimi po pravej strane ulice z námestia. Tieto domy - čísla 2 až 16 - majú najmä renesančný charakter. Na dome číslo 4 sa nachádza latinský nápis NON NOBIS DOMINE AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA (Nie nám, ale tebe, Pane, patrí sláva a víťazstvo). Medzi najkrajšie domy patrí secesná budova regionálnej pobočky Prima banky, postavená v roku 1911. V tom istom roku bola postavená oproti kaviareň Hungaria s kinom s divadlom Apollo. Dnes je tu Základná umelecká škola. Na budove je pamätná tabuľa, ktorá pripomína zakladateľa hudobnej školy Ladislava Árvaya.

Bacherova vila. Na rohu ulice J.M. Hurbana a Hodžovej ulice sa nachádza dom číslo 20. Pôvodne ho postavili pre poštu. Od roku 1911 tu bola Úverná banka, premenovaná od roku 1919 na Slovenskú banku, na čele ktorej bol Andrej Bacher, významný slovenský národovec. V budove sídlil od 12. 12 1918 minister s plnou mocou pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár a jeho úrad. Pripomína to pamätná tabuľa z roku 1928.

Finančný palác, sídlo centrály Prima banky sa nachádza na rohu Hodžovej ulice a ulice J.M.Hurbana. Budovu vo funkcionalistickom poňatí modernizmu postavili ju v rokoch 1930 až 1931, projektantom bol architekt Michal M. Scheer. Postavili ju pre mestské úrady a bola aj sídlom krajského a okresného národného výboru. Do dnešnej podoby budovu obnovili v rokoch 1994 a 1995.

Horný val
Najvýznamnejším a najstarším objektom na ulici Horný val je rímskokatolícka Katedrála Najsvätejšej trojice. Z veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti - a čiastočne na mieste terajšieho kostola - stál od 13. storočia hrad, o ktorom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454. Archeologický prieskum ukončený v roku 2002 potvrdil však len existenciu starších objektov kostola. Jednoloďovú stavbu zakončili na východe polkruhovou apsidou a na západe vežou vysokou 51 metrov. V roku 1762 pribudla na západnej strane Kaplnka svätého Jána Nepomuckého s jeho sochou. Posledná väčšia prestavba tohto kostola bola v rokoch 1942 a 1943. Trojloďový kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter.
Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z roku 1697, obraz namaľoval Jozef B. Klemens v roku 1870. Obraz tohoto autora, Panna Mária, sa nachádza na ľavom oltári spolu so sochou sv. Jozefa a sv.Floriána a na pravom bočnom oltári je jeho obraz Ukrižovanie. Pri vchode do kostola je socha sv. Anny Františka Štefunku.
Ďalšou dominantou mesta je Burianova veža, vysoká 46 m. Je to vlastne zvonica blízkeho rímskokatolíckeho farského kostola. Túto renesančnú stavbu postavil okolo roku 1530 vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova. Pri úprave rímskokatolíckeho kostola v roku 1890 dostala i táto veža dnešný charakter, v roku 1941 bola vybudovaná nová vyhliadková ochodza. V blízkej budúcnosti bude veža sprístupnená pre verejnosť.

Mestské divadlo postavili v rokoch 1942 až 1944 ako Reprezentačný dom mesta a ako cir-kevnú školu. Budovu v štýle talianskeho neoklasicizmu projektovali architekti Otto Reicher, Ferdinand Čapka a František Bednárik. V budove pôsobilo od roku 1950 divadlo pod rozličnými názvami. Zároveň tu boli i rozlične žilinské školy. Od roku 1991 tu znova pôsobí Mestské divadlo, sídli tu Žilinská televízia a Radiozet. Na budove bola v roku 2001 odhalená pamätná doska s bustou Dr. Vojtecha Tvrdého, významného mestského činiteľa a mešťanostu. Komplexná rekokonštrukcia budovy bola dokončená v roku 2003.
Celý priestor pri kostole, divadle a pri vedľajšom pôvodnom cintoríne bol upravený stavbou balustrády, ktorá dostala dnešnú podobu úpravami v rokoch 1941 až 1944 podľa projektu Otta Reichnera. Dvojpodlažná stavba balustrády má dve schodiská. Na múriku je umiestený barokizovaný mestský erb.V decembri 2000 tu bolo odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktorej autorom je žilinský sochár Ladislav Berák a celý priestor bol renovovaný.
Pohľad na farský kostol a balustrádu z Námestia A.Hlinku je symbolom Žiliny, objavuje sa na množstve pohľadníc, pamiatkových predmetoch i na poštovej známke.
Medzi pozoruhodné domy Horného valu patrí dom číslo 19, v ktorom býval známy historik Alexander Lombardini. Na dome je pamätná tabuľa pripomínajúca jeho život a dielo.

Mestské divadlo postavili v rokoch 1942 až 1944 ako Reprezentačný dom mesta a ako cir-kevnú školu. Budovu v štýle talianskeho neoklasicizmu projektovali architekti Otto Reichner, Ferdinand Čapka a František Bednárik. V budove pôsobilo od roku 1950 divadlo pod rozličnými názvami. Zároveň tu boli i rozlične žilinské školy. Od roku 1991 tu znova pôsobí Mestské divadlo. Na budove bola v roku 2001 odhalená pamätná doska s bustou Dr. Vojtecha Tvrdého, významného mestského činiteľa a mešťanostu. Komplexná rekonštrukcia budovy bola dokončená v roku 2003.
Celý priestor pri kostole, divadle a pri vedľajšom pôvodnom cintoríne bol upravený stavbou balustrády, ktorá dostala dnešnú podobu úpravami v rokoch 1941 až 1944 podľa projektu Otta Reichnera. Dvojpodlažná stavba balustrády má dve schodiská. Na múriku je umiestený barokizovaný mestský erb. V decembri 2000 tu bolo odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktorej autorom je žilinský sochár Ladislav Berák a celý priestor bol renovovaný. Pohľad na farský kostol a balustrádu z Námestia A.Hlinku je symbolom Žiliny, objavuje sa na množstve pohľadníc, pamiatkových predmetoch i na poštovej známke. Medzi pozoruhodné domy Horného valu patrí dom číslo 19, v ktorom býval známy historik Alexander Lombardini. Na dome je pamätná tabuľa pripomínajúca jeho život a dielo a vnútri múzeum venované tomuto dejateľovi.

Radničná ulica
Je to stará pôvodná ulica historického jadra, pomenovaná podľa mestskej radnice, ktorá slúžila mestským potrebám od 15. storočia. Samotná radnica je však zaradená na námestie. Jednotlivé domy na ulici boli prestavané. Dominantný je tu rohový dom na rohu s Bottovou ulicou, ktorý poznajú starí Žilinci ako Folkmannov dom, podľa pôvodného majiteľa budovy. Tento dom má na veži medenú zástavku s dátumom 11. 8. 1886. Pripomína veľký požiar, ktorý bol zničil mesto. Okrem námestia má iba táto ulica a Hodžova ulica zachovalé podsiene - laubne.

Sládkovičova ulica
Na ulici sú postavené dominanty smerom od námestia na ľavej strane - hotel Grand, zábavné centrum VIX a budova bývalých známych parných kúpeľov, ktorá je po obnove v roku 1995 sídlom žilinskej pobočky OTP Banka. Najväčšou budovou na rohu s Hurbanovou ulicou je budova pošty Žilina 1, postavená v rokoch 1939 a 1940. Projekt tejto stavby vypracoval Juraj Tvarožek.

Vurumova ulica
Dom umenia Fatra
je dominantou ulice Jozefa Vuruma. Secesnú budovu, postavili v roku 1921 ako kino a divadlo pod názvom "Grand Bio Universum". Dňa 21. novembra 1921 v ňom bola premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík. Kino dostalo po poštátnení v roku 1945 názov Fatra. V rokoch 1983 až 1988 sa uskutočnila rekonštrukcia a prístavba tejto secesnej budovy pre potreby Štátneho komorného orchestra, ktorý často spolupracuje so špičkovými umelcami z celého sveta a so Žilinským miešaným zborom. Významné udalosti v histórii budovy pripomínajú dve pamätné tabule na priečelí budovy.

ŠIRŠIE CENRUM MESTA – ulice sú zoradené podľa abecedy


Hollého ulica
Na Hollého ulici sa nachádza Dom Matice slovenskej. Od svojho postavenia slúžila pre viaceré účely. Mesto podporuje činnosť tejto ustanovizne, kde sa konajú rôzne výstavy, prednášky a sídli tu stredisko zahraničných Slovákov. Hneď vedľa sa nachádza objekt v ktorom sídli Mestská polícia.

Hurbanova ulica
Kostol sv.Barbory a kláštor františkánov
je významnou dominantou ulice J.M.Hurbana. V roku 1701 pozval uhorský palatín, knieža Pavol Esterházy františkánov aj do Žiliny. Prví príslušníci Rehole menších bratov prišli do Žiliny v roku 1704. V roku 1723 začali v Žiline s výstavbou barokového kláštora františkánov a kostola svätej Barbory. Vežu pristavili ku kos-tolu v roku 1728. Celú stavbu františkánskeho kláštora a kostola dokončili v roku 1731. Hodnotné je vnútorné barokové zariadenie a baroková výzdoba. Sú to oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Oltárne obrazy maľoval tunajší františkán Konrád Švestka na konci 19. storočia. Na obraze patrónky kostola svätej Barbory, ktorý je súčasťou hlavného oltára, je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku tak, ako v tom čase vyzerala - bez strechy. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka. Vzácna je dvojica organov, ktoré postavil fráter Peregrin Werner v polovici 18.storočia. V kostole sa konajú organové koncerty. V roku 1950 boli františkáni z kláštora násilne vysťahovaní. Dnes im patrí opäť, zatiaľ tu sídli Konzervatórium. V žilinskom františkánskom kláštore študovali a pôsobili mnohé významné osobnosti, o.i. skladateľ Edmund Pascha (1714-1772).

Rosenfeldov palác (dom č.28), ako významná pamiatka secesnej architektúry bol postavený v roku 1907. Mal byť zmenšenou napodobeninou viedenského zámku Belveder. Od 20-tych rokov tu sídlili banky. Na začiatku päťdesiatych rokov zriadili v tejto budove Pioniersky dom, neskôr CVČ Spektrum. V blízkej budúcnosti bude tento objekt kompletne rekonštruovaný pre reprezentačné účely mesta Žilina.

Synagóga bola postavená v roku 1931 na mieste starej synagógy z roku 1860. Postavená je podľa projektu, ktorého autorom bol významný berlínsky architekt Peter Behrens. Funkcionalistická architektúra s maurskými prvkami zaraďuje tento objekt k ojedinelým stavebným pamiatkam z celoslovenského hľadiska. Budovu využívala Žilinská univerzita, neskôr bolo v nej kino Centrum. V súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia objektu pre potreby kultúrnej inštitúcie kunsthalle. Na budove je pamätná tabuľa na počesť Židov, ktorí zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch počas 2.svetovej vojny. Dnes prechádza rekonštrukciou, bude slúžiť ako výstavný priestor – kunsthalle.

Katolícky dom s Národným divadlom (dom č.44) postavili v rokoch 1925 a 1926. V štýle neoklasicizmu ho projektoval architekt Stanislav Koníček. V štíte fasády tejto budovy je štylizovaný slovenský dvojkríž s plastikami dvoch orlov a nad vchodom sú zasa sochy dvoch žien, ktoré symbolizujú hudbu a divadlo. V Národnom divadle bolo umiestené i kino Bio Humanitas. Dňa 6. 10. 1938 tu po rokovaní sedem politických strán prijalo takzvanú Žilinskú dohodu o autonómii Slovenska. Výsledky rokovania z balkóna budovy vyhlásil ThDr. Jozef Tiso. Udalosť pripomína pamätná tabula pri vchode do budovy. V roku 1939 kúpili túto budovu školské sestry svätého Františka pre školské účely. Od roku 1961 slúžil tento komplex Vysokej škole dopravy a spojov. V máji 1990 sa do budovy vrátili rehoľné sestry a o rok neskôr tu začalo svoju činnosť Gymnázium svätého Františka z Assisi. To si však vyžiadalo aj veľkú prístavbu smerom ku Kmeťovej ulici.

Hviezdoslavova ulica
Železničná stanica
sa nachádza na ulici P.O.Hviezdoslava. Na Košicko-bohumínskej železnici sa začala pravidelná doprava v roku 1873. Prvý skúšobný vlak z Tešína prišiel už dňa 20. decembra 1870. V roku 1899 vybudovali železničnú trať do Rajca. Na mieste pôvodnej železničnej stanice postavili v prvej polovici štyridstatych rokov novú staničnú budovu podľa návrhu architektov Františka Bednárika a Ferdinanda Čapku. Pred niekoľkými rokmi bolo pre pohodlie cestujúcich vybudované prepojenie nástupíšť priamo s pešou zónou na Národnej ulici.

Hotel Polom. Na konci 19. storočia postavili pri žilinskej železničnej stanici hotel Rémi. Bol to prvotriedny hotel s 30 izbami a jeho majiteľom bol Heinrich Rémi s manželkou. Pred rokom 1930 nadstavili dve poschodia a hotel mal potom 85 izieb. Dnes patrí hotel Polom do siete hotelov Best Western.

Kálov
Remeselnícky dom
bol postavený na Kálove v roku 1907. V štíte priečelia secesnej budovy je socha uhorského ministra verejných prác a dopravy Gabriela Barossa (1848-1892), ktorý sa narodil v Pružine pri Považskej Bystrici. Bol iniciátorom založenia súkenky v Žiline, bývalého podniku Slovena. Reliéfne plastiky na bokoch znázorňujú sedemnásť rozličných povolaní. Z tejto budovy pôvodne riadili remeselnícku výrobu v meste. V roku 1925 sa stala táto budova sídlom Živnostenského spoločenstva, ktoré združovalo asi 2000 obchodníkov, remeselníkov a hostinských.

Legionárska ulica
Česko-slovenská obchodná banka
(dom č. 1) bola dostavaná v roku 1912. Budova v neoklasistickom štýle bola postavená pre filiálku Rakúsko-uhorskej banky. V časoch prevej Česko-slovenskej republiky patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. V čase od 20. 9 do 6. 10. 1938 tu ukrývali české korunovačné klenoty.

Žilinská univerzita. Objekt na styku ulice J. M. Hurbana s Legionárskou ulicou postavili v rokoch 1910 až 1912 pre Uhorskú kráľovskú štátnu hlavnú reálnu školu. Išlo o štýl takzvanej uhorskej secesie a táto budova bola v tomto slohu jednou z najsevernejšie položených. Po vzniku ČSR v roku 1918 dostala škola pomenovanie Československá štátna reálka Jána Palárika. Už dňa 15.2. 1919 tu začali vyučovať po slovensky. Stredná škola bola v tejto budove až do roku 1960, kedy v budove začala sídliť Vysoká škola dopravná presťahovaná z Prahy (dnes Žilinská univerzita). Dnes objekt čaká na rekonštrukciu a nové využitie.

Námestie A. Hlinku
Pod farským kostolom, ktorý sa nachádza na okraji riečnej terasy Váhu, sa nachádza Námestie Andreja Hlinku, pomenované podľa významného slovenského dejateľa, katolíckeho kňaza Andreja Hlinku (1864-1938). Bronzovú sochu tohto velikána nášho národa, ktorej autorom je Ladislav Berák odhalili v roku 1994. Nachádza sa tu aj Spievajúca fontána, ktorej autorom je Jozef Haščík. Na námestí bývajú často kultúrne a iné podujatia. V júni sa tu konajú Staromestské slávnosti, najväčšie pravidelné podujatie v uliciach mesta.
V roku 2009 bola dokončená výstavba veľkého nákupného centra Mirage Shopping Center.
Považská galéria umenia. Na námestí je najvýznamnejšou historickou a kultúrnou pamiatkou jednoposchodová secesná budova, ktorú postavili v roku 1911. Do roku 1918 tu sídlil Uhorský kráľovský pohraničný policajný kapitanát, potom využívala budovu polícia. Počas rekonštrukcie Budatínskeho zámku bolo v tejto budove prechodne umiestené Považské múzeum a galéria. Považská galéria sa odčlenila od Považského múzea v roku 1976 a vtedy sa sformovala ako samostatná ustanovizeň. Po návrate múzea do priestorov Budatínskeho zámku ostala galéria práve v tejto budove. V roku 2010 bola dokončená rozsiahla rekonštrukcia objektu, v podkroví vznikol priestor pre stálu expozíciu prác Vincenta Hložníka.

Námestie gen. M.R. Štefánika
Aj toto námestie prešlo po roku 1990 zásadnou rekonštrukciou. Dominantou námestia je bronzová busta, spodobňujúcu Milana Rastislava Štefánika (1880-1919), významného slovenského politika, vedca a generála francúzskej armády. Busta, ktorej autorom je akademický sochár Ladislav Berák, bola odhalená v roku 1994.

Považská galéria umenia. Na námestí je najvýznamnejšou historickou a kultúrnou pamiatkou jednoposchodová secesná budova, ktorú postavili v roku 1911. Do roku 1918 tu sídlil Uhorský kráľovský pohraničný policajný kapitanát, potom využívala budovu polícia. Počas rekonštrukcie Budatínskeho zámku bolo v tejto budove prechodne umiestené Považské múzeum a galéria. Považská galéria sa odčlenila od Považského múzea v roku 1976 a vtedy sa sformovala ako samostatná ustanovizeň. Po návrate múzea do priestorov Budatínskeho zámku ostala galéria práve v tejto budove.

Námestie gen. M.R. Štefánika
Aj toto námestie prešlo po roku 1990 zásadnou rekonštrukciou. Dominantou námestia je bronzová busta, spodobňujúcu Milana Rastislava Štefánika (1880-1919), významného slovenského politika, vedca a generála francúzskej armády. Busta, ktorej autorom je akademický sochár Ladislav Berák, bola odhalená v roku 1994.

Bernolákova ulica
Odborový dom kultúry podľa projektu architektov Ferdinanda Čapku, M. Řepu a ďalších dokončili v roku 1962. Po svojom vybudovaní sa stal strediskom kultúrneho a spoločenského života v meste Žilina. Je tu estrádna hala, veľká scéna, ktorá je aj kinosálou, malá scéna i klubové miestnosti. V súčasnosti tu sídlia mnohí podnikatelia a zastupiteľstvá rôznych firiem.
Na Bernolákovej ulici sa nachádza hotel Slovakia. Na tvorbe jeho projektu sa podieľali architekti Jozef Toman a kolektív. Popri ubytovacích priestoroch sú v ňom ďalšie zariadenia - kaviareň, reštaurácia, hala s barom, samostatné banketové miestnosti, sauna, i malý plavecký bazén.
Medzi týmito budovami sa nachádza nákupné stredisko Aupark s množstvom obchodov a podzemnými garážami. Ulica smerom od centra mesta pokračuje tzv. Bulvárom. V strede je socha tohto významného slovenského spisovateľa a učenca. Hliny I a II sú typickou ukážkou architektúry v duchu socialistického realizmu. Túto časť dokončili v roku 1959. V parteri vytvorili podsiene, ktoré sú ozvenou žilinského historického námestia. Na konci ulice Antona Bernoláka je Žilinská knižnica, ktorú denne navštívi cca 800 čitateľov.

Námestie obetí komunizmu
Za hranicou Mestskej pamiatkovej rezervácie na Námestí obetí komunizmu sa nachádza pôsobivá budova Mestského úradu, postavená v roku 1988 podľa projektov Ing.arch. Viery Meckovej zo Žiliny. V štvorpodlažnom objekte sídli administrácia mesta Žilina. Konajú sa tu mnohé kultúrne podujatia, výstavy, sympóziá, slávnostné promócie. Pred budovou je pamätník obetiam komunizmu, odhalený v roku 1998. Autorom pamätníka je Milan Lukáč z Bratislavy.

Národná ulica Národná ulica vznikla na konci 19. a na začiatku 20. storočia ako spojnica stanice Košicko-bohumínskej železnice s mestom. Na oboch stranách ulice boli postavené súkromné domy, ktoré mali na prízemí obchody. Významnou budovou je Hotel Astoria. Na rohu s Milcovou ulicou je budova (č.14), v ktorej bola začiatku 20. storočia umiestená jedna z troch expozitúr uhorského ministerstva orby - hornozemská ministerská expozitúra - s pôsobnosťou pre župy Trenčiansku, Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú. Od konca decembra 1918 do 3. februára 1919 v nej bolo druhé žilinské sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.
V roku 1970 bola z ulice vylúčená doprava a tým vznikla v Žiline prvá pešia zóna. Ulica tvorí najrýchlejšiu pešiu spojnicu železničnej stanice s historickým jadrom mesta. V súčasnosti sa plánuje rozsiahla rekonštrukcia ulice.

Rázusova ulica
Evanjelický kostol.
V roku 1931 kúpil evanjelický cirkevný zbor od mesta pozemok a v júni 1934 rozhodol konvent o stavbe nového kostola. Kostol spolu s farou postavili na dnešnej Rázusovej ulici v rokoch 1935 a 1936. Projekty na túto stavbu vypracoval významný slovenský architekt Michal M. Harminc. Hlavná loď slúži pre cirkevné obrady a vedľajšia, oddelená presklením, je zasadacou sieňou. Je tu pamätná tabuľa na počesť 350. výročia žilinskej synody, ktorá sa konala v roku 1610 i portrét významného farára a biskupa Fedora Fridricha Ruppeldta (1886-1979). Oproti sa nachádza hlavný žilinský cintorín.

Sad SNP
V rokoch 1902-1908 vznikol v Žiline najstarší park, ktorý dostal pomenovanie Miléniový park. V roku 1955 odhalili v parku súsošie pri príležitosti 10. výročia vstupu vojakov 1. česko-slovenského armádneho zboru do mesta. V parku je aj hudobný altánok a fontána so súsoším od Vladimíra Kompánka.

Veľká okružná
Kino Úsvit.
Sokolovňa (niekdajšie kino Úsvit). Budova bola postavená v roku 1931 podľa návrhu pražského architekta J. Franca, ako budova sokolovne. Bola telovýchovným i kultúrnym strediskom žilinskej organizácie Sokola. Na budove je umiestená pamätná tabuľa s menami siedmich príslušníkov česko-slovenských légií, žilinských rodákov.
Na Námestí požiarnikov sa nachádza židovský cintorín. Dom smútku s veľkou obradnou halou postavili v roku 1936 bratia Steinerovci. V obradnej hale stojí pamätník zo švédskej žuly - dielo Ing. arch. Jozefa Zweigenthala - na počesť židovských občanov, ktorí zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch počas 2.svetovej vojny.

VÝZNAMNÉ ČASTI MESTA - zoradené podľa abecedy


Budatínsky hrad
Budatínsky hrad ako strážny hrad vznikol v polovici 13. storočia. Jeho najstaršou časťou je valcovitá veža vysoká 20 m vysoká a hrubá 2 m. Veža sa písomne spomína v roku 1323. Postaviť ju dali pravdepodobne Balašovci, po nich ju mal Matúš Čák, neskôr mali zámok v držbe panovníci. Od roku 1438 mal zámok a panstvo vo vlastníctve Ján z Hatného a tento rod ho vlastnil do roku 1510. Potom ho s prestávkami vlastnil rod Suňogovcov až do roku 1798, ktorí v polovici 16. storočia zámok prestavali do renesančnej podoby. Po úmrtí posledného mužského potomka Suňogovcov, zámok získali Csákyovci a vlastnili ho do roku 1945, keď bol poštátnený. Posledným majiteľom z tohto rodu bol od roku 1907 Gejza Csáky. Počas revolučných bojov tu v dňoch 11. decembra 1848 a 2. januára 1849 bojovali vojská slovenských dobrovoľníkov na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom a s Ľudovítom Štúrom, po boku cisárskych vojsk, proti maďarským gardám. V roku 1849 ako aj v roku 1945 došlo k zničeniu inventára zámku. Od roku 1956 sídli v zámku Považské múzeum, ktoré tu má stále expozície drotárstva, dejín Žiliny a archeológie.Zámok sa skladá z vlastnej budovy a z predhradia. Vlastná budova zámku má vežu, okolo ktorej sú pristavené tri krídla zámku. Renesančné úpravy veže urobili Suňogovci v polovici 16. storočia spolu s úpravami dvoch krídel zámku. Neskôr postavili miesto bývalého opevnenia barokovo-klasicistický palác a dali upraviť aj park. V parku vysadili aj cudzokrajné rastliny, medzi nimi i platany, ktoré sú dodnes zachované. Po požiari v roku 1849 neobnovili západné krídlo zámku ale vystavili na nádvorí novú klasicistickú budovu pre hospodárske účely. V súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia hlavnej budovy hradu.

Celulózka
Pri ceste, ktorá vedie zo Žiliny do Turca, je v časti Celulózka neskorobaroková budova niekdajšej Kráľovskej colnice. Domáci obyvatelia ju poznajú pod názvom "kaštieľ". Na priečelí budovy je uhorský kráľovský erb v reliéfe s letopočtom 1763. V 19. storočí slúžila budova Kráľovskému soľnému úradu. Od roku 1905 budovu využívala továreň na celulózu. Vedľa spomínaného objektu je samostatne stojaca baroková kaplnka, ktorá patrila továrni na celulózu. V roku 1990 kaplnku odovzdali katolíckej cirkvi. Východne od Celulózky sa nachádza Vodné dielo Žilina, ktoré bolo dokončené v roku 1997. Okrem výroby elektrickej energie tvorí významnú protipovodňovú ochranu mesta a začína tvoriť významnú prímestskú turistickú oblasť s možnosťou vodných športov a cykloturistiky. V letných mesiacoch návštevníkom slúži vyhliadková loď.

Dubeň a Straník
Vrchy Dubeň (613 m n.m.) a Straník (769 m n.m.) sú súčasťou žilinského lesoparku. Dubeň sa nachádza za riekou Váh, priamo nad centrom mesta. Odtiaľ názov pre Žilinu – mesto pod Dubňom. Z kopca je výborný výhľad na mesto (najlepší prístup z Budatína peši na hlavný hrebeň po červenej značke). Straník je ideálnym miestom pre paragliding. Pre tento šport sú na Straníku najlepšie podmienky na Slovensku, vyhľadávajú ho aj športovci zo zahraničia.

Hájik
Sídlisko Hájik je najmladšie žilinské sídlisko. Z tejto lokality je pekný výhľad na mesto i panorámu na Malej Fatry. Výstavba sídliska panelových domov sa začala v roku 1987. Podľa pôvodných projektov by malo mať sídlisko 4100 bytov s takmer 15 000 obyvateľmi. Výstavba bytov tu pokračuje aj v súčasnosti.

Hliny
Po roku 1955 na nezastavanom priestore za mestskou tržnicou začalo vyrastať sídlisko Hliny. Názov je starý. Už na chotárnej mapy Žiliny z roku 1747 je zakreslený hon s pomenovaním Na Hlinach. Projekt pre výstavbu Hlín vypracovali architekti Ferdinand Čapka, Ladislav Bauer a ďalší. Sídlisko má osem častí - Hliny I až VIII.

Chrasť
Lesopark Chrasť je najvybudovanejšou časťou lesného parku mesta Žilina, ktorý sa rozprestiera na ploche 2700 hektárov. Celkove tvorí tento lesný park osem samostatných celkov (Dúbrava, Chrasť, Malchovica-Uhliská, Bánovský háj, Hradisko, Riviéra, Chlmecké hory, Dubeň-Straník), ktoré sú vo vzdialenosti 5 až 7 kilometrov od mesta. Celé toto územie vyhlásili v roku 1981 za prímestskú rekreačnú oblasť. V lesoparku Chrasť pribudli chodníky s tvrdým povrchom, drevené stoly a lavičky, besiedky, ohniská, orientačné tabule, ba aj detské ihrisko s veľkým množstvom drevených stavieb na hranie - hojdačky, preliezačky, domčeky a rozličné iné. Na pamiatku Žilinčanov, ktorí padli v prvej svetovej vojne, tu krátko po vojne postavili kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. V lesoparku sa nachádza aj pamätník obetí zavraždených nemeckými vojskami v roku 1945.

Na Strelnici
V rokoch 1940 až 1942 vybudovali pri Váhu futbalový štadión Mestského športového klubu Žilina (MŠK). V posledných rokoch bol komplexne modernizovaný z prostriedkov Mesta Žilina. Mestský športový klub, šesťnásobný majster Slovenska v rokoch 2002 až 2004, 2007, 2010 a 2012. Žilina tu má k dispozícii dôstojný stánok s umelým osvetlením. Kapacita hľadiska je 12 000 miest. Vedľa štadiónu je tréningové ihrisko s umelým trávnikom. Vedľa sa nachádza Zimný štadión Vojtecha Závodského, postavený v rokoch 1958 až 1960. Dnes na ňom hrajú svoje zápasy hokejisti Mestského hokejového klubu Žilina, ktorí sa stali v roku 2006 majstrami Slovenskej republiky. Aj tento štadión bol v posledných rokoch zásadne zmodernizovaný z prostriedkov Mesta Žilina.

Saleziánska ulica
Spoločnosť sv. Františka Saleského (SDB) je mužské rehoľné spoločenstvo, ktoré založil taliansky katolícky kňaz sv. Don Giovanni Bosco (1815-1888). Do Žiliny prišli saleziáni na pozvanie vtedajšieho žilinského farára preláta Tomáša Ružičku (1877-1947) v roku 1936. Saleziánsky dom v časoch totality využívala polícia. Po roku 1990 sa sem saleziáni vrátili a zriadili kaplnku, mládežnícke centrum a učňovskú školu.

Solinky
Sídlisko Solinky nadväzuje na južnú časť najstaršieho žilinského sídliska Hliny. Názov sídliska umelo vytvorili s latinského pomenovania mesta "Solna" a s pridaním slovotvornej prípony "-inky". Prvé panelové obytné domy tu postavili v roku 1981. Do konca roku 1988 postavili takmer 4000 bytov pre takmer 15 000 obyvateľov. V roku 1999 bol po ročnej výstavbe vysvätený Kostol Dobrého pastiera. Smerom na Bytčicu bol v roku 2003 postavený hypermarket Metro, neskôr zábavno-obchodno centrum Max a iné obchody.

Trnové
Rímskokatolícky kostol svätého Juraja sa spomína už v roku 1582. Je to drevená zrubová stavba gotizujúceho typu. Kostol je jednoloďový a vlastná veža je pristavená. Na streche je šindeľ. Interiér tvorí barokový oltár, socha svätého Juraja. Z 18. storočia je aj ľudová plastika Panny Márie. Dva zvony sú zo začiatku 17. storočia. V roku 2012 bol kostol kompletne zrekonštruovaný. Nový kostol sv. Cyrila a Metoda postavili v roku 1994.

ulica Vysokoškolákov
Ulica Vysokoškolákov tvorí dôležitú spojnicu medzi starým mestom a sídliskom Vlčince. Sú na nej viacreé významné objekty. Športová hala na Bôriku bola dokončená v roku 1986. Projekt vypracovali architekti Ľudovít Kupkovič a Andrej Bašista. Drevená hala má kruhový pôdorys a drevené oblúky majú bez podpory rozpätie 105 metrov. Hracia plocha haly dosahuje 4500 m2. Hľadisko má kapacitu 2000 miest na sedenie, možno ho rozšíriť na 6000 miest. V hale sa konali významné športové podujatia, a to aj európskeho či svetového významu. Hala sa používala aj na usporadúvanie výstav, ale aj na väčšie kultúrne a spoločenské podujatia, na koncerty. V súčasnosti je hala nevyužitá.

Mestská krytá plaváreň je na Slovensku najstaršia krytá plaváreň s päťdesiat metrov dlhým bazénom,ktorý má olympijské parametre. Postavili ju v roku 1963 podľa projektov Ing. arch. Antona Cimmermanna. V areáli plavárne postupne vybudovali aj dva otvorené 50 metrové bazény. Komplexná rekonštrukcia objektu bola dokončená v roku 1996.
v roku 1996.
V posledných rokoch vznikla na ulici Vysokoškolákov obchodná zóna, postavené bolo obchodné centrum Dubeň s hypermarketom Carrefour a mnohými obchodmi, supermarkety Kaufland, Baumax a Lidl. v roku 1996.

Veľký Diel
V oblasti medzi sídliskom Vlčince a lesoparkom Chrasť, popri ulici Vysokoškolákov, je vybudovaný areál Žilinskej univerzity, ktorá sídli v Žiline od roku 1960. V súčasnosti má škola sedem fakúlt na ktorých študuje asi 12 000 študentov. V priľahlej Paľovej búde, ktorá bola kedysi obľúbenou výletnou reštauráciou v areáli žilinského lesoparku Chrasť dnes sídli Univerzitné pastoračné centrum. Jednoposchodovú drevenú budovu s vežičkami a s terasou postavili v roku 1925.

Vlčince
Neďaleko cesty zo Žiliny do Turca bola stará neveľká osada Vlčince. Už na mape žilinského chotára z roku 1747 je označený hon s pomenovaním Vltsintze. V roku 1971 tu začali budo-vať panelové domy nového sídliska podľa projektov Ing. arch. Emila Galovského. V temer 7500 bytoch tu býva asi 25 000 obyvateľov. Sídlisko tvoria štyri samostatné časti Vlčince I až IV. Je tu nový poštový úrad s digitálnou telefónnou ústredňou a veľký rímskokatolícky kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. V roku 2004 bolo dokončené cestné prepojnie medzi Vlčincami a sídliskom Solinky.

Závodská ulica
Kostol sv. Štefana-kráľa
je najstaršou a najhodnotnejšou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina. Podľa zachovaných stavebných prvkov ide o neskororománsky kostol. Podľa dnešných poznatkov bola stavba postavená okolo roku 1230. Okolo roku 1260 k malému jednoloďovému kostolu pristavili väčšiu loď s tromi oknami a so vstupom z juhu. Múry tohto o niečo väčšieho jednoloďového kostola sa v nezmenenej podobe zachovali dodnes. Kostol má románske okná, kamennú krstiteľnicu a nástenné maľby, ktoré sú zo stredoeurópskeho byzantsko-románskeho slohu z konca 13. alebo začiatku 14. storočia. Kostolík je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a s kruhovou baštou z polovice 16. storočia. Veľmi hodnotný a mimoriadne pozoruhodný je interier tochto kostola. Zaujímavé sú predovšetkým stredoveké maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Na klenbách je maliarska ilúzia rebrovej klenby. V konche apsidy sa zbiehajú štyri namaľované vertikálne pásy a vytvárajú vrcholový svorník. Triumfálny oblúk apsidy naznačuje viacfarebný lomený úzky pruh s maľovanými kvádrikmi. Je to na Slovensku ojedinelý spôsob riešenie interieru kostola. Miesto obrazovej ikonografie tých čias tu je maľovaný svorník, ktorý združuje tri symboly - kríž, slnko a mesiac. Sú to tradičné románske motívy. Až v roku 1950 objavil akademický maliar Mojmír Vlkoláček, rodák zo Žiliny, pod omietkou veľmi poškodené maľby. V rokoch 1956 a 1957 ich zreštauroval. V kostole sú namaľované viacfarebné konsekračné kruhové kríže, ktoré súvisia s posviackou kostola. K západnej stene pristavili drevenú emporu na dvoch stĺpoch s balustrovým driekom. Nad drevenou emporou je obraz uhorských kráľovských patrónov sv. Štefana a sv. Imricha s Madonou, ktorý pochádza z konca 19. storočia. Na piatich poliach prednej časti empory sú obrazy Zmŕtvychvstania Krista a štyroch kráľov-svätcov. V severovýchodnej časti lode kostola je murovaná krstiteľnica.Pri kostole, vo vnútri ohrady, postavili v 15. storočí kaplnku Božieho Tela. Zo dňa 25. 7. 1423 pochádza záznam, podľa ktorého žilinský mešťan Štefan Langworst napísal s manželkou Margarétou dohodu, že ak nebudú mať deti, má ich majetok pripadnúť farskému kostolu Panny Márie a Kaplnke Božieho Tela pri Kostole svätého Štefana kráľa. V roku 1995 tu realizovalo Považské múzeum za finančnej pomoci mesta záchranný archeologický výskum. Nájdené boli hlavne základy spomínanej Kaplnky Božieho Tela.
Pri kostole postavili v neskoršom období otvorenú kaplnku, ktorá má gotické jadro z kameňa a k jej juhozápadnému pilieru je pristavená šesťboká kazateľnica.
V priestore kasárni, neďaleko kostola, bol od marca do októbra roku 1942 zberný tábor pre židovských spoluobčanov. Z tadiaľto boli vyvážaní do nemeckých koncentračných táborov, hlavne na území dnešného Poľska. Tieto smutné udalosti pripomína pôsobivý pamätník s názvom Cesta bez návratu, odhalený v roku 2004. Pri vchode do kasární sa nachádza busta Jozefa Gabčíka. Tento výsadkár Československej armády, pôsobiacej za 2.svetovej vojny vo Veľkej Británii, sa narodil v neďalekej obci Poluvsie. Bol jedným účastníkov atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe, v roku 1942.

Park Ľudovíta Štúra je najväčším v meste, založil ho mestský záhradník Josef Červinka. Po roku 1985 vybudovali v parku chodníky s tvrdým povrchom, lavičky i detské ihrisko. Park uzatvára výletná reštaurácia s terasou Kamélia, pred ktorou sa nachádza socha Ľudovíta Štúra, odhalená v roku 2012.

Text: RNDr. Ján Štofko (Mestský úrad v Žiline), Mgr. Peter Štanský

Použitá literatúra:
1. publikácia Mesto Žilina (1997), autori: Mgr. Peter Štanský, RNDr. Lubomír V. Prikryl, zostavovateľ: RNDr. Ján Štofko
2. Žilina a okolie, turistický sprievodca, Mestský úrad v Žiline (2004)