tlač, návrat 29.10.2018 | Mgr. Zuzana Sýkorová

Pavol Muška – Maľba

Maliar Pavol Muška sa narodil v roku 1949 v Čiernom Brode, v okrese Galanta. V roku 1965 sa rodina presťahovala do Kysuckého  Nového Mesta, rodiska otca. Po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1973, kde absolvoval všeobecnú prípravu  u  prof. D. Millyho a odbor úžitkového a dekoratívneho maliarstva v architektúre pod vedením  prof. O. Dubaya a doc. J. Matejka, sa vrátil domov na Kysuce, kde žije a tvorí aj v súčasnosti.
 
V počiatočnom období tvorby sa venoval hlavne akvarelu, kresbe a monumentálnej tvorbe, ktorú reprezentujú početné art protisy, vznikajúce najmä v priebehu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Mäkké línie prírodných tvarov inšpirované prírodou, náznaky krajín, ktoré môžeme v bohatých hlbokých tónoch sýtej červenej, hnedej, modrej a žltej len tušiť, sa stali poznávacím znakom autorovho rukopisu. Nenápadný, no permanentný posun v autorovom výtvarnom myslení najviditeľnejšie prebieha prostredníctvom akvarelu a krajiny, techniky a témy, ktorým sa ako jeden z mála slovenských umelcov systematicky dlhodobo venuje. Východiskom pre súčasné abstraktné, organicky pôsobiace krajiny a kompozície vznikajúce v priebehu posledných desiatich rokov, sa stali reálne záznamy prírody a krajinárskych motívov. Kombinácia monotypie, kresby a maľby – spojenie náhody a cieleného umelcovho zásahu (doplňovaním, uberaním, kolorovaním) prebúdza v mysli pozorovateľa aktívnu spoluúčasť v tvorivom procese.
 
Samostatnú kapitolu tvorby Pavla Mušku tvorí popri krajine ďalšia klasická téma dejín umenia – portrét, ktorý v autorovom poňatí poskytuje priestor najodvážnejším výtvarným i technickým experimentom.
 
Svoj záujem od začiatku sústreďuje na svojich najbližších, najmä manželku a dcéru. Popri kultivovanom realizme a tradičnej technike olejomaľby, ktorým sa v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch programovo venuje,  začína v rovnakom období experimentovať s fotografiou.
 
S odstupom času sa vracia k starším civilným fotografiám svojich blízkych, ktoré multiplikáciou a maliarskymi zásahmi získavajú nové významové vzťahy. Odlišný spôsob vnímania predstavujú veľkoformátové čiernobiele psychologické portréty, zrkadliace prežité osudy svojich nositeľov. Silu ich výpovede i dojem dočasnosti existencie maximalizuje autor opäť výrazným maliarskym gestom. Logickým posunom sa stávajú digitálne upravované fotografie, experimenty s farbou, digitálnou tlačou v kombinácii s maľbou. Jednotlivé vrstvy plôch expresívnych farieb prekrývajú fotografický portrét, ktorý tak získava viacero významových i estetických rovín.
 
Zjednocujúcim motívom zdanlivo veľmi rozdielnych polôh výtvarného prejavu a zároveň samotnou podstatou tvorby sa stalo autorovo hľadanie vyjadrenia nepretržitých dejov premeny, rastu, zrodu a zániku.

Sám autor o svojej tvorbe píše: „.... moja tvorba je špirála, ktorá vzostupne osciluje, a teda sa aj neustále vracia k protikladom akými sú:  detail – celok, rozum – pocit, voľnosť – prísnosť, mnohofarebnosť – jednofarebnosť,  realita – abstrakcia.“

Fotogaléria

Pavol Muška – Maľba Pavol Muška – Maľba

článok bol zobrazený 265 krát