textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | nedeľa 16. jún 2019 | meniny: Blanka, Bianka
vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

16. 06. 2019
EKOLEKÁREŇ, HM TESCO, Košická 3, 01001 Žilina / 9:00 - 20:00
16. 06. 2019
Lekáreň Dr. Max, Vojtecha Spanyola 41/A, 01001 Žilina / 7:00 - 9:00
16. 06. 2019
Lekáreň BENU, OC Dubeň, Vysokoškolákov 52, 01008 Žilina / 9:00 - 20:00
16. 06. 2019
Lekáreň Dr. Max, Vojtecha Spanyola 41/A, 01001 Žilina / 20:00 - 22:30
16. 06. 2019
Lekáreň AUPARK, OC AUPARK, Veľká Okružná 59A, 01001 Žilina / 9:00 - 20:00
16. 06. 2019
Lekáreň Dr. Max, Vysokoškolákov 37, 01001 Žilina / 9:00 - 20:00
16. 06. 2019
Lekáreň SCHNEIDER, OC MIRAGE, A. Hlinku 7/B, 01001 Žilina / 9:00 - 20:00
17. 06. 2019
Lekáreň SCHNEIDER, OC MIRAGE, A. Hlinku 7/B, 01001 Žilina / 16:00 - 22:30

celý rozpis
plaváreň

16. 06. 2019 | 18.00-20.00

17. 06. 2019 | 06.00-15.00
(08.00-09.00 5 dr/šírka., 09.00-10.00 7 dr./šírka 09.00-09.30 3,5 dr.,/šírka 10.00- 12.00 4 dr.,/šírka 12.00-13.00 7 dr., 14.00-15.00 6 dr.)

celý program
kam dnes

Z histórie dopravy na Slovensku Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach

Letný SWAP Stanica Žilina-Záriečie, Žilina (13:00-18:00)

Výstava Žofie Bosniakovej Krajská knižnica, Žilina

4 krajiny Budatínsky hrad (kaplnka), Žilina

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.



Elektronizácia služieb Mesta Žilina

  


Mesto ilina prehad dejn v skratke
5.st. n.l. nai predkovia sa usdlili na zem mesta nlez obydl pchovskej kultry v Zvod (Pod Skalkou), staroslovansk keramika v asti Frambor

1208 prv psomn zmienka o zem mesta - terra de Selinan, v svislosti s ohranienm jej chotra voi chotru Hriova. Spomna sa aj obec Bnova (predium bani).
1244 prv zmienka o zem Brodna (Brodi)
1297 mesto sa v zznamoch uvdza ako Zilna
pred 1300 vznik mesta v priestore dnenho Marinskeho nmestia

1312 ilina poda zznamov bola u mestom
1321 ilina slobodn krovsk mesto, vsady udelil kr Karol I. Rbert z Anjou da 12. jla 1321
1321 prv psomn zmienka o zem Budatna (Badacin) v svislosti s vyberanm mta
1325 Jn Pezold prv znmy ilinsk richtr
1351 prv psomn zmienka o Zvod (Zavada)
1378 ilinsk kniha - prv zpis zhotovil Mikul z Lukovej, je to odpis magdeburskho prva (sask zrkadlo), ktor pouvalo mesto Krupina
1379 najstaria znma pea mesta ilina originl listiny z 8. marca 1379 sa nachdza v maarskom krajinskom archve v Budapeti
1381 Privilegium pro Slavis - vydal kr udovt I. Vek poas nvtevy iliny da 7. mja 1381. Kr zrovnoprvnil Slovkov a Nemcov v mestskej rade
1390 zmienka o mesteku ilina a pri om leiacom starodvnom hrade (oppidum Zelyna et antiquum castrum)
1393 Strov (Straso), Trnov (Tharnow) a Bnov (Banfolua) sa po prv raz spomnaj ako samostatn obce

1400 prv psomn zmienka o farskom kostole
1431 husiti ilinu dobyli, vyplili a vydrancovali
1438 Brodno (Brodi), Budatn (Bodatyn), Povask Chlmec (Hlumecz), Vranie (Vranye) a Zdubnie (Zadubnye) sa po prv raz spomnaj ako samostatn obce
1438 psomn zmienka o moste cez Vh do Budatna
1439 Mojova Lka sa po prv raz spomna ako Gerova Lucska vtedy patrila Strenianskemu panstvu
najstaria psomn zmienka o obci Zstranie (Zaztrany)
1451 prv zpis v slovenskom jazyku v ilinskej knihe
1481 ilinania odkpili dom na mieste, kde stoj dnen radnica
1483 prv psomn zmienka o Mojovej Lke (Lwchka, Luchka), ktor sa spomna ako possesio - obec
1487 Budatnky zmok sa stal majetkom rodu Suogovcov (bol nm a do roku 1798)
1488 vznik artikul cechu kounkov - ako prvho cechu v iline, neskr pribudli cechy

1542 ilinsk akadmia prv zmienka o protestantskom gymnziu v iline
1559 vznik artikul kovskeho cechu
1587 prv znma epidmia moru, neskr sa viackrt opakovala

1610 ilinsk synoda celoslovensk snem evanjelikov
1665 prv tlaiare v iline zaloil Jan Dadan, esk exulant
1667 ilina sa stala zastvkou potovho voza na trase Nolovo - Ten
1678 pri poiari zhorelo takmer cel mesto
1686 zaloenie jezuitskej misie v meste
1691 Jezuiti zriadili v iline niie gymnzium v priestore dnenho Sirotra

1700 ilina mala 2 682 obyvateov
1738 na pamiatku dovenia rekatolizcie v meste ilina postavili na dnenom Marinskom nmest sochu Immaculaty
1747 prv mapa mesta zhotovil zememera Michal Ruttkay-Nedeck (uloen je v Povaskom mzeu)
1763 v iline bola zriaden potov stanica

1810 prv krt bol vydlden ilinsk rnok (dnen Marinske nmestie)
1833 otvoren bol ilinsk sirotinec, ktor zriadil biskup Jozef Vurum (odtia nzov Sirotr)
1848 Vek poiar zniil takmer cel mesto.
1849 bitka pri Budatne slovensk dobrovonci (sas cisrskej armdy) zvazili nad maarskmi honvdmi a gardistami
1858 mesto postihlo vek zemetrasenie (15.janura)
1872 dokonen Koicko-bohumnska eleznica (17.marca)
1880 ilina mala 3 244 obyvateov a 375 obytnch domov
1883 dokonen Povask eleznica do Bratislavy (1. novembra)
1886 vek poiar v meste (11. augusta)
1891 prv vek priemyseln podnik v iline, dnen Slovena, zaal svoju vrobu.
1892 zaiatok chemickej vroby vo fabrike Hungaria, neskr Povask chemick zvody, dnes Aquachmia, a.s.
1899 Zaiatok elezninej dopravy na trati ilina-Rajec (10. oktber)

1900 ilina mala 5633 obyvateov a 411 obytnch domov
1903 Priemyseln vstava Hornho Uhorska v asti na Strelnici (1. august a 15. september)
1906 Zaiatok papierenskej vroby vo fabrike, dnen Tento, a.s.
1908 prv parn elektrre v meste, energiu dodval ilinsk elektrick zvod

1911 ilina dosiahla poet obyvateov 10 000 a poda zkona sa stala mestom so zriadenm magistrtom
1918 prchod najvyieho vldneho orgnu na Slovensku do iliny da 12.decembra. V ele Ministerstva s plnou mocou pre sprvu Slovenska bol dr. Vavro robr (sdlo vo Bacherovej vile). V iline ministerstvo psobilo do 3. februra 1919.
1919 zaloenie telovchovnej organizcie - portovho klubu (K) ilina (24. novembra)

1922 postaven bola budova Grand Bio Universum, dnes sdlo ttneho komornho orchestra
1923 poda zkona bol zruen magistrt mesta ilina, vznikla Vek obec ilina, na ele mesta volen starosta (1. janura)

1930 ilina mala 17 451 obyvateov
1936 v prevdzke automatick telefnna streda
1938 vyhlsenie autonmie Slovenska (6. oktbra)

1942 zriaden drotrske mzeum v priestoroch radnice mesta
1942 od marca do oktbra bol v asti Rudiny zriaden zbern tbor pre idovskch spoluobanov, odkia boli odvan do nemeckch koncentranch tborov
1945 da 30. aprla vstpili do mesta vojaci 1. eskoslovenskho armdneho zboru
1945 da 1. mja bol ustanoven Mestsk nrodn vbor v iline da 1. mja. Mesto malo 18 027 obyvateov.
1949 da 1. aprla boli k mestu ilina prilenen obce Budatn a Zvodie
1949 bola zaveden mestsk doprava, dopravu zabezpeoval Dopravn podnik mesta ilina (28. oktbra)
1949 od 1. janura 1949 bola ilina krajskm mestom. Slovensko bolo do roku 1960 rozdelen na 6 krajov.

1950 ilina mala 28 571 obyvateov
1954 zaloenie ilinskho mieanho zboru (tento nzov pouva od roku 1956)
1959 zaiatok vstavby prvch panelovch domov v iline na Hlinch (ulica J. Fndlyho) da 16.marca

1960 Vysok kola dopravn (dnen ilinsk univerzita) sa z Prahy sahovala do iliny
1960 do prevdzky bol da 29. aprla uveden Dom odborov, ktor bol v nasledujcich rokoch vznamnm kultrnym priestorom
1961 ilina mala 32 512 obyvateov
1963 otvoren kryt plavre s 50 -m baznom, ako prv na Slovensku. Zaloen bola Jazykov kola

1970 k iline boli pripojen samostatn obce Bnov, Bytica, Povask Chlmec, Strov a Trnov. ilina mala 54 379 obyvateov.
1971 zaiatok vstavby panelovch obytnch domov na Vlincoch
1974 zaloen ttny komorn orchester v iline (2. novembra)
1976 Lietavsk Lka a Porbka sa stali sasou mesta ilina. Zaloen bola Povask galria umenia
1979 k iline sa prilenili obce Brodno, Mojova Lka, Rosina, Teplika nad Vhom, Turie, Viov, Vranie, Zstranie, ilinsk Lehota
1979 zaiatok vstavby sdliska Solinky

1980 Mesto ilina malo 70 025 obyvateov po prilenen viacerch obc
1986 ilina mala 90 000 trvalch obyvateov
1987 zaiatok vstavby sdliska Hjik
1987 da 11. septembra vlda Slovenskej republiky vyhlsila historick jadro mesta za Mestsk pamiatkov rezervciu

1990 da 9. oktbra sa konalo zakladajce zhromadenie Zboru ilincov prvm predsedom bol JUDr. Ernest abkay
1990 dokonen prieah mestom od Rondelu po Koick ulicu (30. oktbra)
1990 na zklade referenda ku du 23. novembra sa od iliny odlenili obce: Lietavsk Lka, Porbka, Rosina, Teplika nad Vhom, Turie a Viov
1990 Mesto ilina zskava poda zkona . 369/1990 o obecnom zriaden ku du 23. novembra prvnu subjektivitu. Na ele mesta je volen primtor. Zruen bol Mestsk nrodn vbor, nahradil ho Mestsk rad v iline.
1990 da 9. oktbra sa konalo zakladajce zhromadenie Zboru ilincov prvm predsedom bol JUDr. Ernest abkay
1991 poda stania udu zo da 2. marca mala ilina 83 853 obyvateov
1991 Po zaniknut esko-slovenskho zvzu telesnej vchovy a Slovenskho zvzu telesnej vchovy, prevzalo mesto ilina da 1. mja objekt portovej haly na Briku. V objekte zriadili portcentrum.
1991 na sdlisku Vlince otvorili da 5. septembra polikliniku s 35 ambulanciami
1991 poslanci Mestskho zastupitestva v iline da 20. septembra schvlili tatt mesta ilina
1991 poslanci Mestskho zastupitestva v iline schvlili premenovanie ulc a nmest v meste - ilo celkove o 99 ulc a nmest
1994 zaiatok premvky trolejbusovej dopravy linka . 1 z centra mesta na Vlince (16. novembra)
1995 zaiatok rekontrukcie Marinskeho nmestia a priahlch ulc (2. augusta)
1995 prv ronk Staromestskch slvnost (22. a 23. septembra), pod nzvom ilinsk trhy udovch a umeleckch remesiel
1996 da 1. jla zaali premva trolejbusy aj na sdlisko Solinky a nov spoje na Vlince
1996 Vysok kola dopravy a spojov bola da 19. decembra premenovan na ilinsk univerzitu
1996 ilina sa da 15. augusta op stala krajskm mestom. Slovensko je poda novho lenenia rozdelen na 8 krajov.
1997 vek povode da 8. jla postihla vetky okrajov asti mesta okrem ilinskej Lehoty
1997 da 18. novembra zaali napa prvodn kanl Vodnho diela ilina. Vstavba VD zaala 4. oktbra 1994.

2001 Poda stania obyvateov, domov a bytov m ilina 85 453 obyvateov, na zem mesta je 5 757 bytov, 1 527 bytovch domov, spolu 30 452 bytov.
2002 futbalisti MK ilina sa stali 8. jna prv raz v histrii majstrami Slovenska
2002 da 27. augusta bol otvoren dianin privdza avobren, na severnej strane mesta pri Vhu
2002 da 15. novembra zaala premva trolejbusov doprava na sdlisko Hjik spoje . 6, 7 a 16
2003 poslanci Mestskho zastupitestva v iline prijali 9. novembra Program hospodrskeho a socilneho rozvoja mesta ilina
2004 da 7. aprla bol poloen zkladn kame pre vstavbu automobilky KIA
2005 obnovenie leteckej linky ilina Praha (Ruzyn) da 15. jla
2005 posviacka kostola Sedembolestnej Panny Mrie na Vlincoch da 22. oktbra
2006 hokejisti MsHK ilina sa stali 21. aprla po prv raz v histrii majstrami Slovenska
2006 zaiatok vroby vozidiel znaky KIA da 7. decembra


Spracoval: RNDr. Jn tofko, Mestsk rad v iline

Pouit literatra:
1. publikcia Mesto ilina (1997), autori: Mgr. Peter tansk, RNDr. Viliam Prikryl, zostavovate: RNDr. Jn tofko,
2. Kronika mesta ilina (1989-2006)