textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | streda 14. november 2018 | meniny: Irma
vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

14. 11. 2018
Lekáreň ŽILPO s.r.o., Vysokoškolákov 31, 01008 Žilina
15. 11. 2018
Lekáreň apoteka, BILLA Vlčince, Obežná 8777, 01008 Žilina

celý rozpis
plaváreň

14. 11. 2018 | 06.00-15.00
(06.00-07.00 7 dr.,07.30-09.00 6 dr.,09.00-09.30 5 dr.,/šírka 09.30- -10.00 6 dr.,/šírka 10.00-10.30 5,5 dr.,/šírka 10.30-11.00 4 dr.,/šírka 11.00-12.00 6 dr.,/šírka 12.00-12.30 7,5 dr.,/šírka 14.00-14.30 7 dr., 14.30-15.00 5 dr.,)

14. 11. 2018 | 18.00-20.30 večerné plávanie

15. 11. 2018 | 06.00-15.00
(06.00-07.00 7 dr.,07.30-08.30 7 dr.,09.30-10.00 8 dr.,/šírka 10.00- 11.00 6,5 dr.,/šírka 11.00-12.00 8,5 dr.,/šírka 13.00-14.00 6 dr., 14.00-15.00 7 dr.,)

celý program
kam dnes

Príležitostná výstava k 100. výročiu ukončenia 1. svetovej vojny Radnica mesta Žilina

4×4 Rosenfeldov palác (09:00-16:00)

Z Jánošíkovho kraja Krajská knižnica, Žilina

Biele vrany: Zdravie za milión Nová synagóga v Žiline (19:00)

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.



Elektronizácia služieb Mesta Žilina

   


tlač, návrat 26.10.2018 | Beáta Jarošová / Foto Nadácia POLIS / Richard Köhler

Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo

Pätnásty ročník Žilinského literárneho festivalu (ŽLF) je za nami. V Nadácii POLIS ho odštartovali, ako inak, debatou, ale aj výstavou fotografií a koncertom.
 „Keď organizujeme festival, vždy rozmýšľame o tom, ako pomôcť literatúre, ktorá niekedy pôsobí ako popoluška v porovnaní s inými žánrami. Keď však chce, dokáže byť zúrivá ako dobrá hudba, strhujúca ako pekný obraz a inšpirujúca ako dobrý film. Preto si vždy pomôžeme aj inými žánrami. Ale zmysel festivalu je v tom, aby sa stretli ľudia, rozprávali sa o literatúre, o knižkách. O tých, ktoré prečítali, ktoré chcú prečítať, aj o tých, ktoré nikdy neprečítajú,“ hovorí jeden z hlavných organizátorov ŽLF – Ján Ničík z kníhkupectva Artforum.

Krajina okupovaná, krajina slobodná
Tohtoročnou témou festivalu bola KRAJINA, v ktorej sme sa narodili, v ktorej žijeme a ktorú raz zanecháme nasledovníkom. Celkom prirodzene sa tak námetom prvej diskusie v rámci ŽLF stalo 50. výročie okupácie Československa – krajina okupovaná aj krajina slobodná. Hosťami úvodnej diskusie boli: český spisovateľ, herec a signatár Charty 77 - Ján Vodňanský, občiansky aktivista, bloger a držiteľ ocenenia Biela vrana Ján Benčík, mladý český novinár Jakub Zelenka a učiteľ a aktivista Juraj Smatana z neďalekej Považskej Bystrice. Podujatie moderoval Peter Ničík. O hudobný sprievod sa postarala legenda českej džezovej hudby Jana Koubková s klaviristom Ondřejom Kabrnom. Otváracie podujatie v POLISe doplnila aj vernisáž výstavy fotografií českých a slovenských autorov Okupácia 1968, ktorej kurátorom bol žilinský fotograf a výtvarník Ivan Kelly Köhler a jazzový koncert na radnici, nad ktorým prevzal patronát primátor Igor Choma.

Slobodní v neslobode
„Každý človek môže byť slobodný aj v neslobodnej dobe, pokiaľ si nedá zotročiť svoju dušu,“ hovorí Ján Benčík. Juraj Smatana ho dopĺňa: „Obdobie normalizácie v našich dejinách je obdobím, o ktoré sa zaujímame takmer najmenej, ale mohlo by nám dať takmer najviac. Pretože epizódy ako povstania a podobné heroické vzopätia, kde sa so zbraňou v ruke bojuje, sú skôr výnimky. Ale to každodenné hrdinstvo, kde človek nestojí proti guľometu, ale proti rozhodnutiu, či sa ohne, aby jeho deti mohli ísť študovať, alebo či vymení členstvo v strane, ktorou sám pohŕda, za možnosť robiť prácu, ktorú má rád. To sú tie ozajstné dilemy, ktoré človek zažíval.“

Krajina, do ktorej sme sa narodili, je iná ako tá, v ktorej žijeme dnes. Aj bez toho, aby sme sa sťahovali. A to nielen vďaka veľkým obetiam hrdinov, ale práve aj vďaka takémuto každodennému, priam až nudnému, no zato desaťročia trvajúcemu zápasu o demokraciu všetkých statočných jednotlivcov. O to je horšie, keď sme dnes svedkami zľahčovania či priamo spochybňovania okupácie a prekrúcania historických faktov manipulátormi verejnej mienky, najrôznejšími nočnými vlkmi, internetovými trolmi...

Preto má každé osobné stretnutie, každá diskusia ľudí, ktorí si vidia navzájom do očí, hodnotu aj zmysel.

Statoční ľudia
V súvislosti s ôsmimi statočnými, ktorí sa rozhodli protestovať na Červenom námestí proti okupácii Československa a neskôr na to doplatili, sa debata preniesla do súčasnosti. Moderátor sa hostí spýtal, či poznajú vo svojom okolí statočného človeka. „Prvá asociácia – Ján Kuciak, mladý chalan, ktorý sa „len“ hrabal v dátach a každý mesiac pustil niekoľko informácií o tom, ako sa tu kradlo. Považujem to za veľkú statočnosť,“ myslí si Juraj Smatana. Pre Jána Benčíka je statočným človekom každý, koho dar nezvedie a pred hrozbou sa neskloní... „Dodnes mi pripadá odvážne slobodné vysielanie v prvých dňoch okupácie až do návratu československej delegácie z Kremľa. Informovalo obyvateľstvo a udržiavalo toho ducha odporu a nádeje,“ doplnil Jan Vodňanský.

„Pre mňa je statočnosť a odvaha žiť slobodne a držať si svoj názor,“ zapojila sa do debaty aj Jana Koubková. „Keď ma vyšetrovali eštebáci, snažili sa ma presvedčiť, že na fotografiách, kde boli krvavé zástavy je malinový sirup... Kuriózne na tom je, že sa im dodnes pozerám do očí,“ doplnil Ivan. K. Köhler.  
 
Na každého možno niečo vymyslieť
Najlepšie sa podľa Juraja Smatanu manipuluje s ľuďmi, ktorí nevedia, že sa s nimi manipuluje. „Ako to spoznať a brániť sa je hlavnou úlohou výchovy. Keď som so žiakmi preberal druhú svetovú vojnu, nezaoberal som sa ani tak tankovými operáciami, ale skôr tým, ako bolo možné civilizovaný nemecký národ zmanipulovať do tej miery, že začal priemyselným spôsobom vraždiť svojich spoluobčanov. Jednou z najčastejších demagogických techník je vykreslenie obrazu nepriateľa aj tam, kde nie je a ponúknutie seba samého ako spasiteľa. Je to jednoduchá schéma: my, vy, oni, kde sa vykreslí obraz nepriateľa, ľud ako dobrý a pracovitý, ale neschopný sa brániť a my, keď nás budete poslúchať, tak vás zachránime... Táto schéma funguje dokonale, lebo ju máme v sebe zakódovanú. Manipulátori vlastne „hackujú“ naše dobré vlastnosti, aby nás dostali tam, kde chcú. Propaganda o ukrutnostiach, propaganda zameraná na „hecovanie“ lásky k deťom, materinské a otcovské pudy... Predstava, že propagande podliehajú len nevzdelaní hlupáci je však nesprávna... Na každého možno niečo vymyslieť. Odolní voči propagande môžeme byť vtedy, ak prijmeme, že aj na mňa je možné niečo vymyslieť,“ vysvetlil Juraj Smatana.

„Keď sa pozrieme na národy, ktoré sú schopné najlepšie čeliť manipulačným technikám, sú to škandinávske krajiny, kde ďaleko lepšia úroveň vzdelania ako v Česku alebo na Slovensku. S kolegom Matúšom Prchalom sme opisovali sieť dezinformačných kanálov a ľudí, ktorí manipulujú s verejnosťou. Zistili sme vďaka zdrojom z bezpečnostnej komunity, že ide o päťdesiat až sto ľudí, ktorí sú schopní nejakým spôsobom posunúť verejnú mienku. V Česku pôsobia desiatky serverov, ktoré manipulujú a snažia sa prepašovať kremeľský pohľad na svet do verejnej debaty. Premýšľali sme, ako tomu čeliť a osvedčilo sa nám osloviť toho manipulátora a urobiť s ním rozhovor, akým spôsobom pracuje a narába s informáciami... U čitateľov malo najväčšiu odozvu to, keď si uvedomili, že asi nie je štandardná novinárska práca, keď nájdete video na youtube, ktoré bolo počas troch minút zmazané, kde ste sa dozvedeli, že Angela Merkelová má spoločné gény s Hitlerom. Takisto sme mali prípad dôchodcu, ktorý vymýšľal emaily a posielal ich starším ľuďom. Boli v nich informácie o migrácii, alebo napríklad to, že moslim má povolené zjesť svoju ženu. Sú absurdné a ľudí desia. Dokáže to až rozvrátiť rodinu,“ vysvetlil Jakub Zelenka.

„Doba, v ktorej žijeme, býva nazývaná aj postpravdivou a postfaktuálnou. Je charakteristická tým, že sa útočí na city. Práve útokom na emócie je najľahšie ľudí manipulovať. Kto sa ako dá zmanipulovať, závisí od jeho vzdelania a jeho schopnosti myslieť,“ doplnil Ján Benčík.
 
Z lesa vijú vlci
Ten lepší prípad podľa moderátora je, keď z lesa vijú naši vlci. Sú však aj vlci, ktorí naši nie sú. Sú to tzv. noční vlci. O koho ide? „Nie sú to divoké nespútané zvieratá, ale psíky, ktoré na špagáte vodí Vladimir Vladimirovič Putin. V podstate ukradli disidentský imidž, pretože bikerske a motorkárske kluby v Amerike vznikli ako protest proti vláde. Vojnoví piloti si nakúpili motorky a chodili protestovať proti vláde. Toto sú chlapíci v kožených bundách a na motorkách, ktorí chodia demonštrovať pre vládu... zo zvláštnej kombinácie starého príbehu (my sme vyhrali druhú svetovú vojnu a všetci sú naši nepriatelia) naštepeného na imidž amerických motorkárov dokázali urobiť veľmi účinnú propagandistickú skupinu. Je to propagandistická a provokačná základňa, ktorej úlohou bolo otestovať päťdesiat rokov od okupácie, či je už „pirôžok dostatočne upečený“. Zoberte si, čo by bolo pred dvadsiatimi rokmi, keby niekto na FB šíril niečo také, ako ďakujeme, bratia, že ste sem prišli, pretože ste nás zachránili na dvadsať rokov od toho hrozného kapitalizmu... vynadali by sme mu do biľakovského zradcu. Po päťdesiatich rokoch však vyrástla generácia, ktorá to nezažila a v škole sme ju to, žiaľ, nenaučili. Generácia, ktorá to zažila, podľahla štokholmskému syndrómu a spomienkovému optimizmu, preto sú toto ľudia schopní napísať na FB pod svojím menom. Operáciu nočných vlkov na Slovensku beriem ako testovaciu prieskumovú sociologickú štúdiu súčasného ruského impéria, ktorá testuje, či už je po 50 rokoch možné hovoriť o všeslovanskej vzájomnosti, bratskej pomoci. Hoci sa minister vnútra vyjadril, že základňa nič neporušuje, začali sme také drobné ohlodávacie kroky. Demokracia ich má nachytať na tom, že tu zavádzajú nejaké stepné móresy nedodržiavania zákonov,“ vysvetlil Juraj Smatana.
 
Trolie farmy
Asi väčšina už počula o tom, že na internete existujú falošní diskutéri. „Jedna ruská aktivistka priniesla informáciu o tom, že v Petrohrade sprevádzkovali tzv. Inštitút internetových výskumov. Tam chodia ľudia, ktorým zaplatia za to, že chrlia príspevky v cudzích jazykoch. Každý človek „pasie“ asi desať internetových identít – jeden je dobrý, druhý zlý, tretí to uzavrie a nasmeruje tým správnym spôsobom... Používajú niekoľko psychologických trikov. Prečo to funguje a prečo je to nebezpečné? V ľudskej psychike je zakódované, že je bezpečné byť súčasťou väčšiny. Pretože mýliť sa s veľkou mocnou skupinou je oveľa bezpečnejšie, než mať pravdu sám proti dvesto nahnevaným ľuďom. Je to v nás zakódované. Oni túto vlastnosť „hackujú“ tým, že vytvoria fiktívny dav. Človek si prečíta článok, napríklad o roku ´68. Zrazu nadobudne pocit, že národ sa zbláznil a intuitívne uvažujete, čo s tým urobiť. Buď sa človek nezapojí do diskusie, lebo vie, že desať diskutérov by sa naň vrhlo, možno sú to pritom jeden alebo dvaja troli, ktorí si takto nahrávajú... Jednoducho nadobudneme pocit, že všetci okolo majú rovnaký názor. To je jeden faktor pôsobenia trolov, že vytvára fiktívny dav a strháva ľudí, aby sa k nemu pridali. Druhý, možno nebezpečnejší, spôsob fungovania týchto trolích fariem je, že zabíjajú diskusiu. Predstavte si, že by tu boli štyria ľudia, ktorí by nepretržite vykrikovali nejaké heslá, výsledkom tejto diskusie by bolo, že by sme odišli, alebo sa pobili, alebo zavolali policajtov. Všetko len nie to, aby sme si vymieňali v priateľskej atmosfére informácie,“ uviedol Juraj Smatana s tým, že spomínaná forma manipulácie nie je ruský výmysel. Uchyľujú sa k nej propagandisti aj v iných krajinách, tú našu nevynímajúc.
 
Každodenná práca
„Veľký problém s trolími farmami má napríklad Pobaltie. Žije tam veľká ruská minorita. Majú veľa nenávistných príspevkov proti vláde. Ľudia sa mobilizujú, hovoria si elfovia a píšu do tých diskusií zas pozitívne veci. To je možno jedna z ciest, ako sa brániť,“ doplnil Jakub Zelenka. Ján Benčík podčiarkol, že pre slobodu krajiny sú veľmi dôležité slobodné médiá, najmä tie verejnoprávne. Nezávislé médiá, nezávislá justícia – to je podľa Jana Vodňanského každodenná práca. „V Česku sa dnes deje vulgarizácia a zjednodušovanie dejín. Pozastavujeme sa nad volebnými výsledkami populistických strán, ale nepripomína sa, koľko hlasov dostali Gottwaldovi komunisti po vojne – celkom 50 percent v ešte relatívne slobodných voľbách. Koľko dostali Hitlerovi nacisti v roku 1933. Kde sa vzali ľudové milície? To nevzniklo zo dňa na deň. Rozklad demokracie, ktorá ak sa denne nebráni, nastane pomaly a plazivo.“

Preto je podľa Juraja Smatanu dôležité usporadúvať podobné diskusie, kde ľudia hovoria o problémoch: „Treba sa snažiť prebodnúť bubliny, do ktorých nás uzatvárajú sociálne siete a servírujú nám názory, ktoré chceme počuť. Pokiaľ sa stretneme na takejto debate, neriadi ju algoritmus sociálnej siete, ale riadime si ju sami.“ A ešte dôležitejšie je informovane a zodpovedne ísť ku komunálnym voľbám: „Tam sa začína demokracia. Zdola!“

Fotogaléria

Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo Rozklad demokracie nastáva pomaly a plazivo

článok bol zobrazený 276 krát