tlač, návrat 23.01.2010 | Peter Hapčo

Mesto Žilina ocenilo 7 osobností + FOTOGALÉRIA

Sedem osobností ocenilo Mesto Žilina za rok 2009. Ocenenie Čestné občianstvo mesta Žilina in memoriam bolo udelené JUDr. Ernestovi Žabkayovi za osobný vklad pri zachovávaní Genia loci Solnensis, dlhoročnú prácu v Zbore Žilincov a prínos v oblasti športu, turistiky a horolezectva i biskupovi Fedorovi Fridrichovi Ruppeldtovi za celoživotný prínos v oblasti ekumenického a mierového hnutia na Slovensku a rozsiahlu publicistickú, prekladateľskú a osvetovú činnosť. Cenu mesta Žilina dostala Ľudmila Mlichová za celoživotnú tvorbu a jedinečný umelecký prínos v oblasti práce s knihou a Cenu mesta Žilina in memoriam MUDr. Pavol Radosa za prínos v zavedení moderných liečebných metód a postupov v oblasti detského lekárstva a vybudovanie detského oddelenia v Žiline. Cenu primátora mesta Žilina získala Aurélia Humeníková za významný podiel na zvyšovaní kvality života seniorov a dlhoročnú aktívnu dobrovoľnícku činnosť, PhMr. Igor Grossmann za celoživotnú umeleckú tvorbu a autorský prínos v oblasti slovenskej fotografie a doc. RNDr. Ivan Turek, CSc. za celoživotnú výskumnú a pedagogickú prácu, vynikajúce výsledky v oblasti vedy a techniky a osobný prínos v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti. „Som presvedčený, že skutočná podoba Žiliny je tvorená práve živou mozaikou osudov ľudí a ich životných príbehov. Práve ľudia tvoria skutočnú históriu, kultúrnosť a identitu Žiliny. Verejné oceňovanie osobností Žiliny chápem ako prejav úcty a verejného poďakovania tým, ktorí svojmu mestu a jeho obyvateľom venovali kus svojho života, inšpirovali, venovali množstvo energie a neraz boli vystavení ťažkým životným skúškam,“ povedal primátor Ivan Harman.

Návrhy na ocenenie osobnosti za rok 2009 predložilo 20 fyzických osôb a 6 inštitúcií, nominovaných bolo 27 ľudí. Komisia kultúry po posúdení všetkých návrhov odporučila udeliť ocenenia podľa Štatútu mesta Žilina trom osobnostiam, štvrtá vzišla z rokovania mestského zastupiteľstva, trom ďalším sa rozhodol udeliť ocenenia primátor. Od roku 1995 bolo okrem nich ocenených 31 osobností spätých so Žilinou. Čestné občianstvo mesta Žilina získal v roku 1995 generál Georges de Lannurien in memoriam, v roku 1996 to boli plk. František Hanovec, Ján Frátrik a Ján Vrtílek. O tri roky neskôr bol ocenený akad. mal. František Kráľ, v roku 2000 akad. mal. Mojmír Vlkolaček, RNDr. Ladislav Berger, JUDr. Vojtech Tvrdý a prof. Ján Košecký. O rok neskôr boli ocenené dve osobnosti - Dr. h. c. prof. PhDr. Richard Marsina a MUDr. Jozef Grossmann a v roku 2004 prezident SR Rudolf Schuster. Minulý rok to boli Magdaléna Rozsivalová rod. Robinsonová in memoriam, Hana Hegerová a Ľubomír Feldek. Verejné uznanie za zásluhy získali v roku 1997 Martina Tomanová, Jaroslav Slučik, Vladimír Vala, Ján Šutek, Štefan Grega, Ing. Ján Siska, Peter Kadúch, Ján Papp a Emil Pažický a v roku 1998 Ján Lenčo. Vlani to boli PhDr. Soňa Holúbková, akad. mal. Robert Brun, Ing. arch. Antonín Stuchl, akad. mal. Pavol Choma, Anton Šulík st. in memoriam a MUDr. Vojtech Spanyol in memoriam.

JUDr. Ernest Žabkay - právnik, horolezec, záchranár *17.9.1910 † 3.6.1996 Od roku 1916 do roku 1933 študoval na Rímskokatolíckej ľudovej škole, neskôr Štátnej reálke a Právnickej fakulte v Bratislave. Patril medzi najvýznamnejších advokátov na Slovensku. Popri svojej bohatej právnickej praxi sa angažoval v športe - ako člen výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov, bol aktívnym horolezcom, členom výboru JAMES, držiteľom zlatého odznaku horolezeckej organizácie JAMES, spoluzakladateľom a funkcionárom Horskej služby Malá Fatra a držiteľom čestného odznaku Horskej služby. V roku 1996 mu bolo za zásluhy o Horskú službu udelené najvyššie vyznamenanie. Bol jedným zo zakladajúcich členov Zboru Žilincov a jeho prvým predsedom. Bol organizátorom a autorom podnetu na obnovu výtvarného vzhľadu Mariánskeho námestia v Žiline. Jeho dlhoročné pôsobenie v Zbore Žilincov bolo zamerané na zachovanie neopakovateľného GENIA LOCI SOLNENSIS.

Fedor Fridrich Ruppeldt - kňaz, cirkevný hodnostár, literárny a kultúrny historik, spisovateľ, prekladateľ, politik * 1. 6. 1886 † 25. 8. 1979 Syn učiteľa Karola Ruppeldta. Základné vzdelanie získal na evanjelickej ľudovej škole v Liptovskom Mikuláši. Študoval na ev. gymnáziu v Oberschützene, maturoval na gymnáziu v Šoproni, teológiu a filozofiu študoval v Šoproni, filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Budapešti, teológiu v Lipsku a Edinburgu. Ako kaplán pôsobil v Budapešti, Liptovskom Mikuláši, vo Vrútkach a v Sučanoch, ako farár v Sučanoch a v Žiline od roku 1921 do roku 1947. V tom istom roku bol zvolený za biskupa Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a v tomto postavení pôsobil do roku 1952. Ako farár a cirkevný činiteľ mimoriadne veľa vykonal pre žilinský evanjelický zbor i pre mesto Žilina. Pričinil sa o výstavbu žilinského evanjelického kostola. Vydal viac ako dvadsať ročníkov zborového časopisu Pozdrav domácim viery žilinského zboru evanjelického, v ktorom publikoval množstvo článkov, kázní a básní. Vydal mnohé dôležité diela, napríklad Almanach slovenskej evanjelickej cirkvi rokov 1918 – 1928, alebo knihu o žilinskom evanjelickom chráme. Bol činným v kresťanských programoch v celosvetovom meradle. Ako člen Svetového luteránskeho konventu sa zúčastnil na desiatkach medzinárodných a svetových kresťanských konferenciách. Zakladal a aktívne pôsobil vo Svetovej rade cirkví. Miloval slovenskú literatúru, najmä Hviezdoslava. Napísal a publikoval celý rad kultúrno-historických článkov, štúdií a statí venovaných duchovným dejinám Slovenska. Veľký ohlas zaznamenali jeho knižné diela o koncentračných slovenských úsiliach, najmä jeho presvedčenie, že hlavné mesto Slovenska má byť vybudované na strednom Slovensku, a to v Turčianskom Svätom Martine. Bol pozoruhodným politikom. Vážil si Masarykovo a Štefánikovo dielo. Ako poslanec medzivojnového československého Národného zhromaždenia mal blízko k Milanovi Hodžovi. Bol agilným občanom svojej vlasti. V roku 1919 zorganizoval zbor turčianskych dobrovoľníkov, ktorý sa postavil na odpor proti vpádu maďarských boľševických vojsk na Slovensko. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky bol činný v protifašistickom odboji a niekoľkokrát väznený. Po roku 1948 bol opäť proskribovaný. V roku 1952 ho totalitný režim donútil rezignovať na hodnosť evanjelického biskupa, v šesťdesiatych rokoch bol opäť bezdôvodne zatknutý a vo vysokom veku odsúdený na osemnásť mesiacov straty slobody. Fedor Ruppeldt patrí k najvýznamnejším budovateľom mesta Žilina a súčasne je považovaný za jedinečného predstaviteľa slovenskej duchovnosti, vedy, kultúry a politiky 20. storočia. Jeho manželka Oľga bola predsedníčkou Živeny, celoslovenského spolku slovenských žien.

Ľudmila (Lida) Mlichová, rod. Vrtílková - umelecká knihárka * 9.10.1940 Lida Mlichová, dcéra a dedička remesla slávneho umeleckého knihára Jána Vrtílka, patrí k popredným umeleckým osobnostiam Žiliny i Slovenska. Je pokračovateľkou rodinnej tradície knihárskeho remesla, majiteľkou známej knihárskej dielne, ktorá má nenapodobiteľnú atmosféru pre každého návštevníka. Spočiatku sa venovala knižnej väzbe v tom najširšom slova zmysle, postupne čoraz viac uplatňovala individuálny tvorivý prístup, umelecké experimentovanie a hľadanie. Knihy vychádzajúce spod jej rúk sú jedinečnými originálmi - umeleckými skvostami, do ktorých vtláča svoj cit pre krásu, poéziu a precíznosť. Svoju tvorbu predstavila na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Pravidelne vystavovala v rámci Bienále knižného umenia v Martine a Trienále knižného umenia v Kroměříži, kde sa prezentovala samostatnou autorskou výstavou. Získala niekoľko významných ocenení. K najcennejším patrí Cena Spolku českých bibliofilú Praha (1985), ktorú získala spoločne s architektkou Vierou Meckovou, Cena Mikuláša Galandu za knižnú väzbu bibliofílie Danielov sen (2001), ako aj víťazstvo v súťaži o najlepšiu väzbu knihy L. R. Haňka Kavárenské Cabuki, ktorú jej v roku 2009 udelilo Společenství českých knihařů. Jej dielňu zdobia aj ďalšie ceny za knižné väzby získané na Bienále knižného umenia v Martine a Ceny Ministerstva kultúry SR v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. K jej najkrajším knihám boli v rámci Slovenska zaradené napr. Osem variácií na tému Laluha – Mikuláš Galanda, Apokalypsa, Rudyard Kipling: IF/KEĎ/KDYŽ, Rainer Maria Rilke: Orpheus. Euridika. Hermes, Veľpieseň a ďalšie.

MUDr. Pavol Radosa - lekár, primár detského oddelenia * 8.3.1909 † 4.5.1989 Do Žiliny prišiel v roku 1942 ako primár detského a infekčného oddelenia. Od roku 1953 zastával funkciu krajského odborníka pre Žilinský kraj, čo mu umožnilo, aby sa podieľal na rozvoji detských zariadení v Žilinskom kraji a zároveň zaviedol systém diferencovanej liečebnej starostlivosti o dieťa. Po zrušení krajov v roku 1960 pracoval ako primár detského oddelenia. Za jeho dlhoročnú a záslužnú prácu, ktorú vykonal pre pediatriu, mu v roku 1969 bolo udelené vyznamenanie „Zaslúžilý lekár“ a zároveň mu Mesto Žilina udelilo „Pamätnú plaketu mesta Žiliny“ pri príležitosti jeho životného jubilea - 60 rokov. Počas svojho pôsobenia sa zaslúžil o vybudovanie detskej polikliniky a detského oddelenia, ktoré v roku 1972, kedy začalo svoju činnosť, bolo najmodernejšou a najkomplexnejšou detskou nemocnicou na Slovensku. Svoje odborné poznatky získané na detskej klinike v Bratislave neskôr rozšíril študijným pobytom v USA. Bol propagátorom všetkých moderných liečebných metód a postupov. Snažil sa o maximálne sprístupnenie starostlivosti o dieťa v rámci žilinského okresu pre všetkých jeho obyvateľov. Popri svojich pracovných aktivitách to bol aj dobrý a starostlivý otec deviatich detí a hlboko veriaci človek. Svoje dlhoročné skúsenosti a poznatky z oblasti pediatrie zhrnul v knihe „Dieťa v zdraví a chorobe“. V roku 2009 sme si pripomenuli 100. výročie jeho narodenia.

Aurélia Humeníková, rod. Barabášová - učiteľka, kultúrno-osvetová pracovníčka, zakladateľka a vedúca osobnosť klubu seniorov * 17. 10. 1935 Celý svoj život zasvätila práci v oblasti kultúry a osvety, kde mohla popri svojich organizačných schopnostiach a tvorivej fantázii naplno uplatniť aj svoj pedagogický talent. V období rokov 1978 - 1989 pôsobila na poste riaditeľky Okresného osvetového strediska v Žiline, kde spoločne so svojimi spolupracovníkmi veľmi aktívne a dynamicky rozvíjala a organizovala mnohé kultúrne aktivity miestneho, regionálneho i celoslovenského významu. Svoje bohaté skúsenosti z tohto odboru odovzdávala aj svojim nasledovníkom. Popri tom sa venovala svojim záľubám – poézii, hudbe, prírode a cestovaniu. Nezlomná vôľa, energia, neutíchajúci elán a láska k ľuďom, ako aj potreba spoločenských kontaktov, zmysluplného trávenia voľného času a aktívneho života aj v zrelom veku ju priviedli k myšlienke založenia záujmového žilinského Senior klubu Priatelia, ktorý nepretržite vedie už 20 rokov. V súčasnosti má klub 450 členov a popri pravidelných klubových stretnutiach a rôznych poznávacích domácich i zahraničných zájazdoch organizujú celý rad zaujímavých vzdelávacích, kultúrnych i spoločenských podujatí. K najznámejším a najpopulárnejším patrí Festival seniorov, ktorý vznikol v roku 2008 s cieľom motivovať starších občanov k aktívnemu a plnohodnotnému životu, prezentovať svoje schopnosti prostredníctvom rôznych umeleckých žánrov a upevňovaniu priateľstva a vzájomnej spolupatričnosti. V roku 2007 získala za svoju aktívnu činnosť zlatý titul Seniorka roka. Má tri deti – dcéry Petru a Evu, syna Pavla a tri vnúčatá.

PhMr. Igor Grossmann - magister farmácie, umelecký fotograf * 3. 11. 1924 V roku 1942 absolvoval gymnázium v rodnej Žiline. V rokoch 1942 – 1946 študoval farmáciu na lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes UK), v rokoch 1946 – 1947 chémiu na Prírodovedeckej fakulte SU. Po jej skončení až do roku 1966 pôsobil ako lekárnik v Žiline a v Rajci. V rodinnom prostredí získal hlboký vzťah k duchovným hodnotám, kultúre a umeniu - k literatúre, hudbe, divadlu a výtvarníctvu. Po roku 1950 sa začal intenzívne venovať fotografickej tvorbe, nadviazal kontakty so Žilinskými výtvarníkmi. Nasledovali roky fotografickej praxe a štúdia. V roku 1965 sa stal profesionálnym fotografom a o štyri roky neskôr odišiel aj s rodinou do Bratislavy. Od roku 1977 pôsobil ako umelecký fotograf v slobodnom povolaní, pracoval pre vydavateľstvá Živena a Smena, časopisy Film a divadlo, Pyramída, ako aj pre Slovenskú filharmóniu, Československú akadémiu vied a hudobné vydavateľstvo OPUS. Jeho tvorba je mimoriadne bohatá a rozmanitá. Po roku 1962 uverejnil viaceré cykly – O dreve, Prváci, Hudba, zo zahraničných ciest – Paríž, Francúzsko, Taliansko, Rumunsko, Arménsko, Benátky. Venuje sa etnografickým námetom, prírode, horskej krajine, drevenej architektúre, európskym veľkomestám, ale aj reportážnej, reklamnej či módnej fotografii. Po roku 1972 sa v jeho tvorbe objavili mnohé postavy, tváre a osobnosti našej národnej kultúry a umenia – výtvarníctvo, divadlo, hudba, spev, literatúra, balet. Jeho dielo sme mali možnosť obdivovať na mnohých výstavách. Vystavoval najmä v Bratislave (1965, 1973, 1977, 1985, 1989 – výstavná sieň L. Novomeského). V rokoch 1996, 2001, 2003 a 2004 sprístupnil v SNM výstavy Paríž – okamihy všedného dňa, Okno domova, Tajomná Bratislava, Italia a jubilejnú výstavu Fotografie 1950 – 90. V roku 2008 mu Slovenská výtvarná únia usporiadala v Bratislave veľkú výstavu portrétov Osobnosti slovenskej kultúry včera a dnes, ktorá obsiahla takmer 200 jedinečných portrétov. V zahraničí vystavoval v Českej republike, v Rakúsku (1989) a v USA (2000). Publikoval diela Metamorfózy skla (1998), Obrazy odviate časom (2000) a v tlači Oravské ozveny. Jeho dielo má zastúpenie v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Slovenskom národnom múzeu, Národnej galérii v Prahe, Považskom múzeu v Žiline a ďalších. V práci pokračuje aj po roku 1989, kedy odchádza na dôchodok. Jeho tvorivým krédom je „pravda a výraz v každej hviezdnej chvíli“, v ktorej vzniká jedinečný a večný fotografický obraz.

doc. RNDr. Ivan Turek, CSc. - vysokoškolský pedagóg, vedec, vynálezca, občiansky aktivista, publicista * 21. 9. 1934 Po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave pôsobil tri roky ako učiteľ na Priemyselnej škole vo Zvolene. V rokoch 1961 – 1969 pracoval ako odborný asistent na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline a v období 1970 – 2009 ako výskumný a vedecký pracovník na Žilinskej univerzite. Habilitoval na ČVUT v Prahe (1993). Počas svojej dlhoročnej pedagogickej a vedeckej praxe publikoval približne 40 odborných a vedeckých prác, je autorom či spoluautorom 25 vynálezov, dvoch monografií, jednej vysokoškolskej učebnice a dvoch popularizačných kníh. V roku 2004 získal Cenu Ministra školstva. Popri odborných prácach uverejnil vo viacerých periodikách dve desiatky článkov s tematikou aktuálnych spoločenských problémov. V roku 2009 realizoval výstavu demonštrácií vlnových procesov „Krajina vĺn“ v rámci projektu APVV. Je dlhoročným aktívnym členov Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, členom správnej rady SAIA Žilina a zakladajúcim členom Fóra inteligencie v Žiline. Je nestorom demokratizačných procesov na území Mesta Žilina. V zlomových rokoch stál na čele procesov, ktoré viedli nielen v akademickom prostredí ku zmenám spoločenských pomerov, vždy sa zasadzoval o vytvorenie dobre fungujúcej demokratickej spoločnosti. Nepretržite vyzýval a povzbudzoval inteligenciu, aby plnila široké spektrum svojich úloh v komunite, aby sa vyjadrovala otvorene a čestne ku problémom, ktorým čelíme. Stál pri iniciovaní otvoreného dialógu s kandidátmi pred prvými slobodnými komunálnymi voľbami po roku 1989. Má výrazné zásluhy na rozvoji tretieho sektora a občianskej spoločnosti.

článok bol zobrazený 7142 krát zdroj: www.zilina.sk

Súvisiace články

Fotogaléria k článku

SQL chyba