piatok 31. marec 2017 | meniny: Benjamín

Mesto

vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

31. 03. 2017
Lekáreň BENU, OC Dubeň, Vysokoškolákov 52, 01008 Žilina
01. 04. 2017
Lekáreň MEDEA, Vojtecha Spanyola 43, 01001 Žilina

celý rozpis
čo sa v Žiline urobilo
Press Primátor na aktuálne témy Prednosta Mestského úradu v Žiline informuje Stretnutia občanov s vedením mesta Radničné noviny mesta Žilina Kronika mesta Žilina Osobnosti mesta Žilina Žilinský mládežnícky parlament Spolupráca s partnerskými mestami Žiliny Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev na území mesta Žilina Staršie články ďalšie články
plaváreň

31. 03. 2017 | 06.00-15.00
(06.00-07.00 6 dr.,07.00-08.00 7 dr.,08.00-09.30 7,5 dr.,/šírka 09.30- -10,30 7 dr.,/šírka 10.30-12.30 6,5 dr.,/šírka 12.30-13.00 9 dr.,/šírka 13.00-13.30 6 dr.,/šírka 13.30-14.00 7 dr.,/šírka 14.00-15.00 6 dr.,/ /šírka)

31. 03. 2017 | 18.00-20.30 večerné plávanie

01. 04. 2017 | 06.00-07.30 Od 08.00-17.00 SEVEROSLOVENSKÁ LIGA 2017 v plávaní, 1.kolo (Počas pretekov bazén pre verejnosť zatvorený.)

01. 04. 2017 | 18.00-20.00

celý program
kam dnes

SKRYTÉ ZLO ČT Cinemax, Žilina (21:00)

KONG: OSTROV LEBIEK ST Cinemax, Žilina (20:40)

MASARYK Cinemax, Žilina (18:20)

ŠMOLKOVIA: ZABUDNUTÁ DEDINKA SD Cinemax, Žilina (16:10, 17:50)

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.

Elektronizácia služieb Mesta Žilina

   


Dejiny mesta Žilina

Aj keď stopy po osídlení Žiliny nachádzame už pred príchodom Slovanov v 6. stor., súvislejšie osídlenie vzniklo okolo 9 stor. Prvá písomná zmienka o Žiline je roku 1208 spomína „terra de Selinan“ („zem Žilina/Žiliňany“). V tom čase už Žilina bola osídlená na viacerých miestach, ale dnešné mesto sa vyvinulo z pôvodnej osady koncom 13. stor. Mesto sa rozvíjalo v blízkosti Žilinského hradu, ktorý existoval do polovice 15. storočia a dosiaľ nebol objavený. Už v 13. stor. boli vybudované dva kostoly, ktoré existujú i v súčasnosti – starší Kostol sv. Štefana kráľa a Katedrála Najsvätejšej Trojice (známy aj ako Farský kostol).

Žilina dostala prvé mestské práva a erb od kráľa Ondreja III. okolo r. 1290. V meste žili Slováci a Nemci z Tešína, ktorého práva Žilina prevzala. Prvá písomná zmienka o Žiline ako o meste pochádza z roku 1312. V listine, ktorou bola udelená škultécia žilinskému mešťanovi Henrichovi v Kolároviciach, sa uvádza: „civitas Zylinensis“ („mesto Žilina“). Prvé existujúce mestské privilégium je z roku 1321 od kráľa Karola Róberta. Mestské privilégia boli rozšírené v roku 1384. Vtedy prevzala Žilina i práva Krupiny – magdeburské právo, ktorého prepis z roku 1378 sa nachádza v Žilinskej knihe, ktorá obsahuje súbor právnych predpisov mesta Magdeburg, ktorými sa Žilina riadila. Žilinská kniha je významná kultúrna pamiatka Slovenska, podobne ako listina kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 známa ako Privilégium pre Slovákov, ktorou zrovnoprávnil žilinských Nemcov a Slovákov.

Žilina mala od 15. stor. vlastné hradby – valy, ktoré chránili dnešné historické jadro mesta okolo Mariánskeho námestia. Toto jadro bolo vyhlásené v roku 1988 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Mariánske námestie má ako jediné na Slovensku zachované renesančné arkády (laubne). Renesančná podoba námestia vznikla po požiari v roku 1521, časť pivníc pod domami však bola postavená ešte v gotickej architektúre.

Mesto bolo križovatkou dávnych obchodných ciest a bohatlo vďaka tranzitnému obchodu s vlnou do zahraničia. V meste bolo množstvo cechov, dominantnou ostala výroba súkna. Veľkým prínosom pre mesto bolo i žilinské právo, ktoré používalo niekoľko desiatok obcí a miest severozápadného Slovenska. Po pobyte husitov v rokoch 1431 a 1433 v meste žili len Slováci. Rozvoj mesta trval do konca 17 stor. V dôsledku bojov bolo mesto oslabené a opätovne sa začalo rozvíjať v druhej polovici 19. stor. po vybudovaní železníc v roku 1873 a 1883. V roku 1891 bola v Žiline vybudovaná najväčšia uhorská textilná továreň – súkenka, ktorá mala až 1 600 robotníkov a vyvážala výrobky i do zahraničia.

Vybudovaním ďalších závodov, obchodov, bánk a infraštruktúry rástol aj počet obyvateľov. Kým v roku 1850 malo mesto len 2 326 obyvateľov, v roku 1911 to bolo 10 000 obyvateľov. V súčasnosti žije v meste takmer 85 000 obyvateľov, pričom do Žiliny každodenne dochádzajú za prácou ďalšie tisíce ľudí.

Žilina má, okrem Kostola sv. Štefana kráľa, Katedrály Najsvätejšej Trojice, františkánskeho Kostola sv. Barbory a jezuitského Kostola sv. Pavla, aj množstvo ďalších stavebných a kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí najmä hrad Budatín z 13. stor., množstvo secesných a funkcionalistických stavieb z konca 19. a začiatku 20. stor. a ďalšie. Po roku 1945 prešlo mesto rôznymi zmenami. Vznikli ďalšie priemyselné závody, sídliská – Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Od roku 1960 tu sídli dnešná Žilinská univerzita. Mesto je strediskom priemyslu, dopravy, školstva a kultúry. V roku 1996 sa stalo mesto sídlom kraja a získalo tak rovnaké postavenie, aké majú iné významné slovenské mestá. Od roku 2006 začala výroba áut významného automobilového závodu KIA.

Dnes je Žilina centrom severozápadného Slovenska, v ktorom sa prelína bohatá história a architektúra s moderným a dynamickým rozvojom. Historickým vývinom, tradíciami i súčasnosťou patrí Žilina nepochybne medzi najvýznamnejšie mestá Slovenska.

autor: Mgr. Peter Štanský