textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | pondelok 20. november 2017 | meniny: Félix
vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

20. 11. 2017
Lekáreň SCHNEIDER, OC MIRAGE, A. Hlinku 7/B, 01001 Žilina
21. 11. 2017
Lekáreň U DOBRÉHO PASTIERA, Smreková 39, 01007 Žilina

celý rozpis
čo sa v Žiline urobilo
Press Primátor na aktuálne témy Prednosta Mestského úradu v Žiline informuje Stretnutia občanov s vedením mesta Radničné noviny mesta Žilina Kronika mesta Žilina Osobnosti mesta Žilina Žilinský mládežnícky parlament Spolupráca s partnerskými mestami Žiliny Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev na území mesta Žilina Staršie články ďalšie články
kam dnes

Toto je múzeum – 75 rokov PMZA Budatínsky hrad, Žilina

Zábavno-náučná hodina dejepisu a fyziky v múzeu dopravy Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach

Výstava fotografií Mira Gregora Radnica mesta Žilina (08:00-15:00)

Myslím, teda recyklujem Krajská knižnica, Žilina

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.

Elektronizácia služieb Mesta Žilina

   


tlač, návrat 13.11.2017 | Katarína Hájková / Foto: Richard Köhler

Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii

Slovenský vojnový štát a jeho prezident Jozef Tiso je témou, o ktorej treba hovoriť stále. Zvlášť dnes, keď čelíme čiernobielemu vnímaniu histórie a „hnednutiu“ politickej scény. V rámci Festivalu demokracie, ktorý sa konal pri príležitosti 25. konferencie Fórum 2000, sa v žilinskej Nadácii POLIS uskutočnila v októbri diskusia na túto tému s historičkou Katarínou Meškovou Hradskou, režisérom Dušanom Trančíkom a spisovateľkou Denisou Fulmekovou. Podujatie bolo súčasne posledným v rámci 14. ročníka Žilinského literárneho festivalu.
 
Rodina Denisy Fulmekovej je jednou z tých, ktorú politika slovenského vojnového štátu a Tisov režim priamo zasiahli. Vo svojom románe Konvália D. Fulmeková spracovala skutočný príbeh svojej starej mamy – židovského dievčaťa Valérie Reiszovej z Malaciek, ktorú pred deportáciou do koncentračného tábora zachránila láska ku katolíckemu kňazovi, františkánskemu mníchovi a básnikovi Rudolfovi Dilongovi.
 
Intímny príbeh jednej rodiny
Konvália však nie je pikantným príbehom zakázanej lásky kňaza a mladej Židovky, z ktorej sa zrodilo dieťa. „Pre mňa je na tom príbehu zaujímavé, ako vojna v rôznych svojich podobách postihla predkov v našej rodine, osobitne každého z nich. R. Dilong písal básne, ktoré súzvučali s vtedajším zriadením, a zároveň bola jeho milá Židovka. Tento ostrý rozpor doby a postáv bol dostatočným námetom, aby som knihu napísala. Je to príbeh mojich starých rodičov, intímny príbeh našej rodiny. Možno preto som tak dlho váhala s jeho napísaním. Samozrejme, mala som obavu, ako túto knihu príjme moja mama a sama som si uvedomovala, že keď celý príbeh zverejním – hoci niektoré skutočnosti už boli v literárnych kruhoch známe - príbehu sa ako rodina istým spôsobom vzdáme. Vedela som, že keď sa stane verejným, budú sa o tom ľudia rozprávať, vstupovať do priestoru, ktorý je pre mňa do značnej miery osobný a ešte osobnejší pre moju mamu. Napriek tomu som ju dokázala presvedčiť a urobiť z nej svojho spojenca, pretože mi požičala rozsiahlu korešpondenciu Rudolfa Dilonga, ktorú adresoval mojej starej mame. Hoci som od tých listov mala časový odstup asi päťdesiat rokov, pri písaní knihy som osudy svojich predkov zvláštnym spôsobom znovu prežívala. Cez listy aj cez niektoré zbierky R. Dilonga, ktoré som dovtedy nečítala. Nemôžem totiž povedať, že som bola stotožnená s osobnosťou Rudolfa Dilonga. Jeho zbierku Gardisti, na stráž! som napríklad otvorila až pri písaní tejto knihy. Mnohé udalosti dejín som si naštudovala vlastne po prvý raz, a tak som postupne prenikala do podstaty príbehu. Neskôr som nabrala odvahu a s bázňou išla do archívov. Odrazu som v rukách držala evidenčné súpisy malackých Židov o deportáciách. Držala som v rukách dokumenty, ktorých sa dotýkali ruky úradníka, rozhodujúceho, kde tí ľudia skončia. Neboli to pritom žiadne anonymné zoznamy obetí, boli to reálni ľudia, niektoré mená som poznala z babičkinho rozprávania. Za každým menom, či už zachránených alebo popravených, je konkrétny príbeh a existenciálny problém, pretože im išlo o život,“ hovorí Denisa Fulmeková.
 
Prečo mlčal, keď mohol hovoriť?
Zatiaľ, čo spisovateľkina stará mama a jej dieťa – autorkina mama – sa zachránili, keďže pre ne Rudolf Dilong vybavil prezidentskú výnimku, mnohí také šťastie nemali.
Osudy 90 tisíc slovenských Židov odovzdal Tiso so svojimi spolupracovníkmi do rúk fašistov. „V histórii slovenského holokaustu nastal rozhodujúci moment v októbri 1941. V ten deň, kedy Šaňo Mach Hitlerovi povedal, my vám dáme našich Židov k dispozícii, vy nám pomôžte vyriešiť židovskú otázku, už odchádzali prvé transporty Židov z Nemecka, Luxemburgu, protektorátu Čechy a Morava a Rakúska,“ hovorí Katarína Mešková Hradská a pripomína, že niet pochýb o tom, že Hitler mal celý scenár premyslený dlho dopredu a do najmenších detailov.Keď tri dni po vzniku Slovenského štátu podpísali ochrannú dohodu, v ktorej sa Nemecko zaviazalo, že bude nad Slovensku držať ochrannú ruku a garantovať slobodu, ukázalo sa, že to bola iba iluzórna predstava. Svedčí o tom aj fakt, že hoci bol Slovenský štát  akýmsi satelitom Nemecka, na Slovensko prišiel poradca pre židovskú otázku. Nikde na svete nebol delegovaný nemecký poradca, ktorý mal vláde radiť, čo všetko má urobiť a podniknúť, aby sa začala riešiť židovská otázka. Na Slovensku áno,“ hovorí historička. V celospoločenskej diskusii často zaznieva názor, že Tiso nemal na výber a musel predsa poslúchať. Iste, v situácii akejsi „vazalskej suverenity“ nemal veľa možností, podľa K. Meškovej Hradskej však mohol aspoň symbolicky vyjadriť, že s vývojom udalostí nesúhlasí. „Jozef Tisom mohol s pokojným svedomím aspoň verbálne vyjadriť svoj nesúhlas. Bol hlavou katolíckej cirkvi, prejaviť svoj vnútorný postoj aspoň verbálne si mohol dovoliť. Mohol napodobniť predstaviteľov iných krajín, napríklad Dánska, kde sa ohradili voči tlaku Nemeckej ríše, voči tlaku Hitlera,“ vysvetľuje.
 
Český dokument o Slovenskom štáte
Výpovede o kontroverznej postave slovenských dejín - Jozefovi Tisovi sú témou dokumentárneho filmu Tisove stíny režiséra Dušana Trančíka, ktorý vznikol ešte v roku 1996.  Hoci má film vyše dvadsať rokov svedectvá troch kľúčových postáv z procesu s Jozefom Tisom: žalobcu Antona Rašlu, obhajcu Ernesta Žabkaya a agenta Johna Spieglera, ktorý ukrývajúceho sa Jozefa Tisa po vojne v roku 1945 objavil, priťahujú stále nových divákov. Pritom chýbalo málo a ostali by nezachytené. „Samozrejme, že som s touto témou bol najskôr v Slovenskej televízii, položil som ju na stôl, jednal s dramaturgiou, ale v tom čase (pri moci bol Mečiar) sa nikto o tom so mnou nechcel rozprávať. Dosť ma to trápilo, ale nakoniec som  tému ponúkol v Prahe, kde som za desať minút dostal peniaze, aby som film mohol nakrútiť. Dodnes mi nacionalisti vyčítajú, že som šiel do Prahy. Nuž, ale v tom období bol Ernest Žabkay už veľmi vážne chorý, dokončenia filmu sa ani nedožil. Odpovedám im, že keby som čakal, vo filme by nebolo žiadne svedectvo Tisovho obhajcu doktora Žabkaya,“ uzatvoril D. Trančík. 

Fotogaléria

Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii Tiso v historických dokumentoch, publicistike aj beletrii

článok bol zobrazený 183 krát zdroj: Nadácia POLIS