textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | sobota 21. október 2017 | meniny: Uršula
vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

21. 10. 2017
Lekáreň SCHNEIDER, OC MIRAGE, A. Hlinku 7/B, 01001 Žilina
22. 10. 2017
Lekáreň U DOBRÉHO PASTIERA, Smreková 39, 01007 Žilina

celý rozpis
čo sa v Žiline urobilo
Press Primátor na aktuálne témy Prednosta Mestského úradu v Žiline informuje Stretnutia občanov s vedením mesta Radničné noviny mesta Žilina Kronika mesta Žilina Osobnosti mesta Žilina Žilinský mládežnícky parlament Spolupráca s partnerskými mestami Žiliny Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev na území mesta Žilina Staršie články ďalšie články
kam dnes

Botanické hry Budatínsky hrad, Žilina

Umenie na hrade – Čas výletov Strečno

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.


Elektronizácia služieb Mesta Žilina

   


tlač, návrat 19.04.2017 | Beáta Jarošová / foto: Richard Köhler

Detstvo má zásadný význam

Ako z detí vychovať ušľachtilé a slobodné bytosti? Aké sú najčastejšie rodičovské omyly? Aj o tom, ako ich možno napraviť debatovali v Nadácii POLIS uznávaní psychiatri a psychterapeuti Peter Pöthe a Jozef Hašto.
„Detstvo má zásadný význam v tom, že to, čo zažívame, formuje náš mozog. Sú to najväčšie vplyvy, ktoré sa môžu meniť v závislosti od plasticity mozgu... Z výskumov vieme, že základné organizačné okruhy, ktoré formujú naše prežívanie a správanie, regulujú naše emócie sa vyvíjajú vo vzťahu, a ten vzťah musí mať nejakú zákonitosť, musí byť výlučný... Prvý rok mozog dieťaťa vyrastie o stotridsať percent. Je to obrovský vývinový skok, väčšinou sa naozaj vyvinie v závislosti od toho, ako je regulovaná hladina prežívania dieťaťa. A to sa deje v interakcii s matkou alebo dominantným opatrovateľom. Takýto vzťah sa nedá ničím nahradiť,“ vysvetlil doktor Pöthe a dodal: „Mozog je biopsychosociálny orgán. Je geneticky naprogramovaný na to, aby tam niekto bol, kto by cítil emóciu dieťaťa, aby rozoznal jeho zámer. Nie iba reagoval, ale aby rozoznal jeho duševný stav. Ak sa to nedeje v rámci bezpečnej emočnej väzby, chýba to. Na druhej strane mozog je veľmi plastický, a preto má psychoterapia zmysel – môže chýbajúce okruhy dotvoriť. Alebo ten nedostatok kompenzuje bezpečný vzťah s partnerom.“
 
Ušľachtilé, silné, slobodné...
V súvislosti s otázkou, ako z detí vychovať ušľachtilé, silné a slobodné charaktery P. Pöthe podotkol: „Najviac sa mi v prístupe aj pri konzultáciách s rodičmi osvedčila autenticita. Aby deti dostávali od rodičov odkazy, ktoré vyjadrujú to, čo cítia. Pokiaľ sú rodičia neautentickí, hrajú niečo iné, ako prežívajú, deti sú zneistené, lebo im vysielajú nejasné informácie o ich emóciách, nevyznajú sa v sebe ani v druhých. Budú plné napätí, nebudú vedieť sa hrať ani riešiť konflikty vo fantázii.“

Podľa doktora Hašta výskumy, zaoberajúce sa deťmi, ktoré majú bezpečnú vzťahovú väzbu, to znamená, že sa úplne prirodzene správajú vo vzťahu s mamou, majú priaznivý predpoklad pre dobré narábanie so vzťahmi v ďalšom živote. „Ich mamy mali tieto štyri znaky: Boli duševne prítomné v komunikácii s dieťaťom (mamina bola pokojná a spokojná), vnímali signály dieťaťa, správne ich interpretovali a primerane na ne reagovali,“ doplnil J. Hašto.
 
Nemusíte byť dokonalí
Niektorých rodičov stresuje predstava, že musia byť dokonalí. Nemusia. „Britský psychoanalytik Donald Winnicott hovoril o dosť dobrom rodičovstve – celý vtip je v tom, aby toho dobrého bolo viac ako zlého. To neznamená, že všetko musí byť stále iba dobré, ale malo by toho byť viac ako frustrácie. Nestačí, aby dobrého a zlého bolo rovnako. Lebo zlé zo svojej podstaty zničí to dobré. Dobrá skúsenosť musí prevládať – je to pre rodičov veľmi oslobodzujúce, keď im poviem, že nemusia byť perfektní. To, že sa rozčúlia, alebo sú neempatickí, alebo odmietnu – patrí k veci. Keď kričím,  dieťa vie, že som rozčúlený, ale nie je to niečo, čo by určovalo náš vzťah, lebo je viac dobrý a bezpečný ako neistý. Ak nie sme vnútorne v pohode, oplatí sa to riešiť,“ myslí si P. Pöthe.
 
Rodičovské omyly
„Rodičia vycítia, že dieťa potrebuje viac pozornosti. Bolo choré, v nemocnici, zomrela babička... Mama vycíti, že sa mu treba viac venovať, dá si ho k sebe do postele a keď má pocit, že už je to dobré, tak ho zas dá spať do svojej izby... Problém je, keď má mama nejaký nevedomý záujem, aby dieťa bolo od nej závislé, aby bolo malé. Tak sa stane, že dieťa ochorie, chce k nej do postele a ona si ho tam už nechá, posilňuje regresiu a nedovolí mu rásť. Tendencia musí byť k rastu. Sú vývojové momenty, ktoré sa naplnia, iba ak to prostredie vývoju praje. Nemôžeme chcieť, aby syn bol samostatný, sebavedomý a rád išiel do školy v prírode, keď ho držíme pri sebe v spálni,“ vysvetlil P. Pöthe.

J. Hašto doplnil, že k omylom patrí aj to, ak sa rodičia držia nejakej knižky o výchove.  „Píše sa tam napríklad, kedy má dieťa jesť. Ono chce papať podľa svojho rytmu a mamina sa drží knižky, nereaguje promptne a empaticky...“

Ďalší omyl podľa doktora Hašta je, že už v prvom roku dieťa vychovávame k samostatnosti. Dieťa vtedy potrebuje blízkosť rodiča. Alebo keď je v reaktivite výrazná nestálosť. Raz rodič zareaguje empaticky, raz neempaticky. Dieťa musí napríklad veľmi kričať, aby donútilo mamu zareagovať.
 
Tradičná alebo liberálna výchova?
Hostia odpovedali aj na otázky spojené s liberálnou či tradičnou výchovou. „Môže byť liberálna výchova a dieťa ju berie ako zanedbávanie. Alebo dieťa necháme robiť, čo chce, ale ono je úzkostné, lebo si môže robiť, čo chce. Autorita je pre dieťa veľmi dôležitá, niektorí rodičia diskutujú s dieťaťom, prečo si má umyť zuby... Niektoré veci majú byť od detí vyžadované. Keď ich vo všetkom postavím na svoju úroveň, tak sú paradoxne úzkostné potom, lebo majú rovnakú moc ako rodičia, alebo sú mocnejšie. Deti, ktoré vládnu rodičom a schvaľujú, či si umyjú zuby a pôjdu večer spať sú úzkostné, pretože vedia, že sú malé a keď sa niečo stane, rodičia ich nepodržia, možno sa ich opýtajú, čo by teraz robili...“ konštatoval P. Pöthe a J. Hašto doplnil: „Dieťa potrebuje autoritu a mala by to byť dobroprajná autorita.“
 
Fyzické tresty
V diskusii zazneli aj otázky súvisiace s používaním fyzických trestov či úlohou starých rodičov pri náprave rodičovských výchovných omylov. „Fyzické trestanie ako výchovnú metódu odmietam. Fyzický trest je o bolesti, strachu a veľkom ponížení... Je to niečo chladné, premyslené a je to prejav nedobrého vzťahu. Pokiaľ však rodič dá dieťaťu na zadok v rozčúlení, že si niečo urobí, alebo urobí niečo svojmu súrodencovi, nemalo by to mať negatívne následky, pokiaľ majú s rodičom dobrý vzťah a deje sa to výnimočne. Dieťa chápe, že rodiča rozčúlilo, v dobrom vzťahu sa dá nejako regulovať,“ uviedol doktor Pöthe.

„Starí rodičia vychádzajú vo výskumoch ako veľmi dôležití pre vývoj detí a často naprávali problémy, ktoré vnúčatá mali. Aj z bežného pozorovania verím, že v starých rodičoch je veľký potenciál, sú schopní reflektovať problémy, ktoré narobili vlastným deťom a vedia, ako by to malo byť lepšie, nie sú takí úzkostní, že spravia chybu. Môžu veľmi veľa napraviť,“ upozornil J. Hašto a doktor Pöthe dodal: „Sme takto naprogramovaní. To, čo sa snažíme posledných 60 – 70 rokov, aby spoločnosť umelo nahrádzala širšiu rodinu, nie vždy funguje. Rodiny predtým mali veľa detí, ktorým sa nie vždy dostávalo pozornosti, ale kompenzovalo sa to širšou rodinou. Mal som klientky, ktoré boli zneužívané a týrané v rodine a to, že mali babičku, ich vlastne zachránilo. U nej mohli byť samy sebou, v bezpečí a mohli sa tam z toho spamätať.“
Záznam celej diskusie si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=P57J680xxsQ

Fotogaléria

Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam Detstvo má zásadný význam

článok bol zobrazený 405 krát zdroj: Nadácia POLIS