textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | štvrtok 2. júl 2020 | meniny: Berta
vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

02. 07. 2020
EKOLEKÁREŇ, HM TESCO, Košická 3, 01001 Žilina / 20:00 - 22:00
03. 07. 2020
Lekáreň Bôrik, ObZS Hliny VI, Alexandra Rudnaya 3606/100, 01001 Žilina / 20:00 - 22:00

celý rozpis
kam dnes

EXPOZÍCIA JÁNOŠÍK A TERCHOVÁ Terchová, Obecný úrad

DROTÁRSKY PAVILÓN A KAPLNKA BUDATÍNSKEHO HRADU Budatínsky hrad, Žilina

Letné sláčiky Park Ľudovíta Štúra (18:00)

Jana Farmanová / Cesta hrdinky Rosenfeldov palác

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.

Prechdzka mestom
Historick jadro
Historick jadro mesta tvorilo od vzniku mesta jeho najdleitejiu as. Pre svoje vestrann hodnoty bolo vyhlsen v roku 1987 za mestsk pamiatkov rezervciu. V historickom jadre sa nachdza okrem centrlneho priestoru - nmestia - i dev ulc ktor sa zanaj na tomto nmest a alch dvans ulc, ktor na ne nadvzuj. S to ulice s dnenmi nzvami Bottova ulica, Burianova medzierka, Doln val, Geromettova ulica, Farsk ulica a Farsk schody, Hodova ulica, Horn val, Jezuitsk ulica, Kaliniakova ulica, Makovickho ulica, Mydlrska ulica, Na brne, Na priekope, Pernikrska ulica, Radnin ulica, Sirotrska ulica, Sldkoviova ulica, tla, trova ulica a Vurumova ulica. Charakteristickm znakom historickho jadra je jeho zachovan pvodn stredovek pdorys a gotick urbanistick truktra, obohaten o novie kultrne vrstvy s cennmi architektonickmi, urbanistickmi a almi hodnotami. Vyjadrenm tchto hodnt je zaradenie vekho mnostva objektov medzi chrnen kultrne pamiatky a ich zpis do strednho zoznamu nehnutench kultrnych pamiatok. V sasnosti je v tomto zozname zaradench 52 stavieb, o je dkazom vznamu ilinskho historickho jadra. Historick jadro prelo z hadiska architektry viacermi etapami vvoja. Okrem sakrlnych stavieb tu boli obytn metianske domy, ktor maj najm na nmest gotick zklad. V obdob renesancie prestavali domy na nmest, Radninej ulice a Hodovej ulici a vytvorili podsiene-laubne, ktor tvoria ilinsk pecifikum, na Slovensku jedinen. alie slohy v historickom jadre tvoria klasicizmus, secesia, pseudoslohy i moderna, ktor dotvra a men sasna prestavba i nov vstavba.
Poda dosia publikovanch nzorov, vznik a poiatky mestskho zriadenia svisia aj so vznikom historickho jadra na konci 13. a na zaiatku 14. storoia. Kruhovit pdorys mesta s pravidelnou sieou ulc okolo tvorcovho nmestia vznikol poda niektorch nzorov poas 14. storoia.

Marinske nmestie
Je to historicky a stavebne najcennej ucelen celok v naom meste. Jeho tvorcov charakter rozmerov cca 100 x 100 m so zachovanmi podsieami-laubami, je jedinen na celom Slovensku a vytvra osobit atmosfru pre jeho nvtevnkov. Nmestie bolo od vzniku mesta obchodnom trhovm centrom, sdlom mestskch orgnov a najbohatch meanov a obchodnkov. Celkovo sa na nmest nachdza 32 stavieb. Niektor maj gotick pivnice. Na nich postaven renesann stavby vznikli po vekom poiari v roku 1521 v priebehu 16. a 17. storoia a vytvorili jednotn stavebn lniu, ktor sa zachovala dodnes. Prestavby v druhej polovici 19. storoia, ktor vznikli ako dsledok poiaru v roku 1848, zemetrasenia v roku 1858, ale najm poiaru v roku 1886, naruili pvodn renesann zstavbu. Postupnou obnovou striech so ttmi, ktor na celom nmest zhoreli v roku 1886 dostva nmestie svoj pvodn charakter. Vznamn bola celkov rekontrukcia nmestia v rokoch 1995 a 1997. Dve, dnes obnoven studne slili na zsobovanie vodou a do zaiatku 20. storoia. Hbka vody v nich je cca 12 m pod povrchom ternu.
Dominantou stredu nmestia je od roku 1738 barokov socha Nepokvrnenej Panny Mrie-Immaculaty, ktor je umiesten na podstavci s relifom svtho Florina. Sochu postavili na poes dovenia rekatolizcie v meste. Posledn oprava sochy bola dokonen v roku 2003. Poda archeologickch vskumov z rokov 1966 a 1995 boli v priestore pred sochou viacer stavby z 13. a 18. storoia. Zuhonaten zvyky stavby zo zaiatku 15. storoia, ktor nali v roku 1966, dovouj predpoklada, e ide o pvodn ilinsk radnicu, znien za pobytu husitov v rokoch 1431 a 1433.
Z nmestia sa v poslednch rokoch stalo ozajstn srdce mesta, obbenm miestom stretnut a oddychu. V letnch mesiacoch dodvaj nmestiu svoje aro retauran terasy, ktor s vemi obben u ilinanov i nvtevnkov mesta.
Radnica mesta na vchodnej strane nmestia je domom . 1. Budova prela viacermi stavebnmi pravami. Radnica sa po prv raz spomna v psomnostiach mesta v roku 1479 ako dom ilinskho richtra -fojta- Petra Pollka. Spor o tento dom medzi dedinm richtrom a ilinskmi meanmi rieil kr Matej Korvn (1458-1490) rozhodnutm, aby ilinsk dedin richtr Blaej Podmanick dom ilinanom vrtil. Mesto dom vak definitvne zskalo a v roku 1509 od majitea Strenianskeho panstva Jna Podmanickho. Radnica m tri stavebn fzy. Z pvodnej, stredovekej, sa zachovali pivnice pod prednou asou domu, z alej renesannej fzy sa zachovali pivnice pod arkdami. Po asancii hornch ast domu v roku 1893 radnicu prestavali z pvodnho metianskeho domu do dnenej podoby - na reprezentan ely mesta a jeho kancelrie. Poslednou opravou v rokoch 1992 a 1993 zskala radnica svoju sasn podobu. Nachdzaj sa tu reprezentan miestnosti mesta kde zasad mestsk zastupietestvo, konaj sa sobe a mnoh slvnostn podujatia. Je tu aj kancelria primtora mesta. Na budove radnice je pamtn tabua pripomnajca listinu Privilegium pre ilinskch Slovkov.

Na vchodnej strane nmestia s domy . 1 a 8. Domy svoj prevane renesann charakter stratili prestavbami po poiari v roku 1848, ale najm v roku 1886. Dominantnou okrem budovy radnice je aj nov budova polyfunknho domu (.5). Veda tohoto domu je budova (.6) , kde bola lekre s pvodnm nzvom U zlatho orla. Pred touto lekrou vystpili da 4.janura 1849 udovt tr a Jozef Miloslav Hurban a zhromadenm ilinanom vysvetlili ciele hnutia slovenskch dobrovonkov v boji za prva Slovkov, o pripomna pamtn tabua na dome.

Severn strana nmestia si jako jedin zachovala pvodn truktru domov na desiatich parcelch (domy . 9-18). Ich prevldajci sloh je prevane renesann. Vetky preli pravami po poiari v roku 1886. Na nro budovy slo 18 sa vo vklenku nachdza plastika Sedembolestnej Panny Mrie s ukriovanm Kristom, ktor je jedinenou na celom nmest.

Zpadn strana nmestia m v sasnosti es objektov .19 a 24. Najvznamnejm objektom je kostol sv. Pavla - apotola a kltor jezuitov s slami 22 a 23. Jezuiti prili do mesta okolo roku 1654 ako misionri. V roku 1691 tu zriadili niie gymnzium, ktor nepreruene existuje dodnes, hoci pod rozlinmi nzvami. Vstavba stavby jezuitskej rezidencie - kltora a kostola bola dokonen v roku 1754. Dvojveov barokov stavba kostola je jednoloov. Vka ve je 32 metrov. Hlavn oltr je barokov z polovice 18. storoia, obraz svtho Pavla apotola je od Jozefa Boetecha Klemensa (1817-1883), vznamneho slovenskho maliara 19. storoia. Dva bon oltre s z 18. storoia, ako aj barokov kazatenica. Obrazy na stench predstavuj svtho Jozefa, svtho Ignca z Loyoly a Ukriovanie.
Rezidencia jezuitov, ktor postavili spolu s kostolom, m tri asti - hlavn tvorkrdlov objekt okolo rajskho dvora, spojovacie krdlo a zadn krdlo bvalej spky. Cel objekt m tri podlaia. Od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtia nzov sirotr). V roku 1950 budovu vyvlastnil tt, v sasnosti objekt patr optovne crkvi, sdlia tu Men bratia frantikni-kapucni. Na objekte je pamtn tabua venovan zakladateovi sirotinca, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763-1838).

Jun stranu nmestia (domy . 25-32) tvorilo pvodne desa domov, z ktorch sa v polovici 19. storoia zachovalo len osem, o je i dnen stav. Vznamnm je predposledn dom v tomto trakte, pvodne metiansky dom (.31). Tento dom v roku 1731 kpilo mesto pre svoje potreby. Malo tu svoj hotel a ubytovne. Dnes dom sli podnikateskm aktivitm a sdlia tu viacer organizcie. Poslednm domom je dom . 32, ktor bol pvodne taktie metianskym domom. Po nedvnej zsadnej obnove tu sdli cestovn kancelria Fischer a Eurotel.

Bottova ulica
Na Bottovej ulici psobila tlaiare rodiny Dadanovcov v rokoch 1665 a 1717 (dom . ). V nej tlaili nboensk knihy. Najznmejm domom na tejto ulici je vak Babukov dom (aj Makovickho dom), ktor bol postaven v roku 1897. Vchod je z Hornho valu. V rokoch 1894 a 1904 v om psobil lekr MUDr. Duan Makovick (1866-1921), slovensk nrodovec a osobn lekr znmeho ruskho spisovatea Leva N. Tolstho. V rokoch 1905 a 1919 tu bval MUDr. Ivan Hlek (1872-1945), lekr-udomil. V sasnosti je v tomto dome umiestnen Regionlne osvetov stredisko. Konaj sa tu mnoh kultrne podujatia, vstavy, besedy, at.

Doln val
Doln val patr k neodmyslitenej sasti mestskho jadra. Nzov val - Horn i Doln - vznikol poda opevnenia, ktor obkolesovalo mesto od 15. storoia a spolu s Hornou a Dolnou brnou ochraovali mesto a umoovali vber mtnych poplatkov. Nzov je nemeckho pvodu, pouval sa na pomenovanie obnovench mestskch hradieb v roku 1708 poas stavovskch povstan. Tieto valy v roku 1712 odstrnili a po ich zasypan s dnes Doln val a Horn val, ktor plne obkolesuj mestsk jadro.

Farsk ulica a Farsk schody
Farsk schody vznikli na zaiatku dvadsiateho storoia ako spojnica elezninej stanice cez dnen Nrodn ulicu s Farskou ulicou a s nmestm. Na Farskch schodoch tak vznikla alia obchodn ulica, architektonicky dorieen do sasnho stavu prebudovanm balustrdy v roku 1941 a 1945. Farsk ulica existovala ako spojnica nmestia s farskm kostolom od stredoveku. Posledn rekontukcia tchto priestorov bola ukonen v roku 2002.

Hodova ulica
Zo stredovekej vstavby so stavebnmi pravami z 19. a 20 storoia ostali pvodn gotick suterny domov s renesannmi podsieami pokraujcimi po pravej strane ulice z nmestia. Tieto domy - sla 2 a 16 - maj najm renesann charakter. Na dome slo 4 sa nachdza latinsk npis NON NOBIS DOMINE AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA (Nie nm, ale tebe, Pane, patr slva a vazstvo). Medzi najkrajie domy patr novoopraven secesn budova regionlnej poboky Dexia banka Slovensko, postaven v roku 1911. V tom istom roku bola postaven oproti kaviare Hungaria s kinom s divadlom Apollo. Dnes je tu Zkladn umeleck kola. Na budove je pamtn tabua, ktor pripomna zakladatea hudobnej koly Ladislava rvaya.

Bacherova vila. Na rohu ulice J.M. Hurbana a Hodovej ulice, je postaven dom slo 20. Pvodne ho postavili pre potu. Od roku 1911 tu bola vern banka, premenovan od roku 1919 na Slovensk banku, na ele ktorej bol Andrej Bacher, vznamn slovensk nrodovec. V budove sdlil od 12. 12 1918 minister s plnou mocou pre sprvu Slovenska MUDr. Vavro robr a jeho rad. Pripomna to pamtn tabua z roku 1928.

Finann palc, sdlo cently DEXIA banka Slovensko, ktor je na rohu Hodovej ulice a ulice J.M.Hurbana, bola vyhlsen za kultru pamiatku. Budova je znma i pod nzvom Finann palc a postavili ju v rokoch 1930 a 1931. Budovu projektoval architekt Michal M. Scheer vo funkcionalistickom poat modernizmu. Postavili ju pre mestsk rady a bola aj bola sdlom krajskho a okresnho nrodneho vboru. Do dnenej podoby budovu obnovili v rokoch 1994 a 1995.

Horn val
Najvznamnejm a najstarm objektom na ulici Horn val je rmskokatolcky farsk kostol Najsvtejej trojice. Z vekou pravdepodobnosou v blzkosti - a iastone na mieste terajieho kostola - stl od 13. storoia hrad, o ktorom mme psomn sprvy od roku 1318 do roku 1454. Archeologick prieskum ukonen v roku 2002 potvrdil vak len existenciu starch objektov kostola. Jednoloov stavbu zakonili na vchode polkruhovou apsidou a na zpade veou vysokou 51 metrov. V roku 1762 pribudla na zpadnej strane Kaplnka svtho Jna Nepomuckho s jeho sochou. Posledn via prestavba tohto kostola bola v rokoch 1942 a 1943. Trojloov kostol, pvodne gotick, m po prestavbe renesann charakter.
Hlavn oltr Najsvtejej Trojice je z roku 1697, obraz namaoval Jozef B. Klemens v roku 1870. Obraz tohoto autora, Panna Mria, sa nachdza na avom oltri spolu so sochou sv. Jozefa a sv.Florina a na pravom bonom oltri je jeho obraz Ukriovanie. Pri vchode do kostola je socha sv. Anny Frantika tefunku.
alou dominantou mesta je Burianova vea, vysok 46 m. Je to vlastne zvonica blzkeho rmskokatolckeho farskho kostola. Tto renesann stavbu postavil okolo roku 1530 vtedaj majite iliny Burian Svtlovsk z Vlnova. Pri prave rmskokatolckeho kostola v roku 1890 dostala i tto vea dnen charakter, v roku 1941 bola vybudovan nov vyhliadkov ochodza.

Mestsk divadlo postavili v rokoch 1942 a 1944 ako Reprezentan dom mesta a ako cir-kevn kolu. Budovu v tle talianskeho neoklasicizmu projektovali architekti Otto Reicher, Ferdinand apka a Frantiek Bednrik. V budove psobilo od roku 1950 divadlo pod rozlinmi nzvami. Zrove tu boli i rozline ilinsk koly. Od roku 1991 tu znova psob Mestsk divadlo, sdli tu ilinsk televzia a Radiozet. Na budove bola v roku 2001 odhalen pamtn doska s bustou Dr. Vojtecha Tvrdho, vznamnho mestskho initea a meanostu. Komplexn rekokontrukcia budovy bola dokonen v roku 2003.
Cel priestor pri kostole, divadle a pri vedajom pvodnom cintorne bol upraven stavbou balustrdy, ktor dostala dnen podobu pravami v rokoch 1941 a 1944 poda projektu Otta Reichnera. Dvojpodlan stavba balustrdy m dve schodisk. Na mriku je umiesten barokizovan mestsk erb.V decembri 2000 tu bolo odhalen ssoie sv. Cyrila a Metoda, ktorej autorom je ilinsk sochr Ladislav Berk a cel priestor bol renovovan.
Pohad na farsk kostol a balustrdu z Nmestia A.Hlinku je symbolom iliny, objavuje sa na mnostve pohadnc, pamiatkovch predmetoch i na potovej znmke.
Medzi pozoruhodn domy Hornho valu patr dom slo 19, v ktorom bval znmy historik Alexander Lombardini. Na dome je pamtn tabua pripomnajca jeho ivot a dielo.

Radnin ulica
Je to star pvodn ulica historickho jadra, pomenovan poda mestskej radnice, ktor slila mestskm potrebm od 15. storoia. Samotn radnica je vak zaraden na nmestie. Zadn as radnice je u na tejto ulici. Jednotliv domy na ulici boli prestavan. Dominantn je tu rohov dom na rohu s Bottovou ulicou, ktor poznaj star ilinci ako Folkmannov dom, poda pvodnho majitea budovy. Tento dom m na vei meden zstavku s dtumom 11. 8. 1886. Pripomna vek poiar, ktor bol zniil mesto. Okrem nmestia m iba tto ulica a Hodova ulica zachoval podsiene - laubne.

Sldkoviova ulica
Na ulici s postaven dominanty smerom od nmestia na avej strane - hotel Grand, zbavn centrum VIX a budova bvalch znmych parnch kpeov, ktor je po obnove v roku 1995 sdlom ilinskej poboky OTP Banka. Najvou budovou na rohu s Hurbanovou ulicou je budova poty ilina 1, postaven v rokoch 1939 a 1940 v dnenej podobe. Projekt tejto stavby vypracoval Juraj Tvaroek. Dnes s na tejto ulici zva obchody a sluby.

Vurumova ulica
Dom umenia Fatra
je dominantou ulice Jozefa Vuruma. Secesn budovu, postavili v roku 1921 ako kino a divadlo pod nzvom "Grand Bio Universum". Da 21. novembra 1921 v om bola premira prvho hranho slovenskho filmu Jnok. Kino dostalo po pottnen v roku 1945 nzov Fatra. V rokoch 1983 a 1988 sa uskutonila rekontrukcia a prstavba tejto secesnej budovy pre potreby ttneho komornho orchestra, ktor asto spolupracuje so pikovmi umelcami z celho sveta a so ilinskm mieanm zborom. Vznamn udalosti v histrii budovy pripomnaj dve pamtn tabule na prieel budovy.

IRIE CENRUM MESTA ulice s zoraden poda abecedy


Hollho ulica
Na Hollho ulici sa nachdza Dom Matice slovenskej. Od svojho postavenia slila pre viacer ely. V roku 1994 Mestsk zastupitestvo v iline rozhodlo o tom, e budovu pred Matici slovenskej za symbolick 1,- Sk, aby sa v nej zriadil Dom Matice slovenskej, poskytlo aj financie na rekontukciu budovy. Mesto podporuje innos tejto ustanovizne, kde sa konaj rzne vstavy, prednky a sdli tu stredisko zahraninch Slovkov. Hne veda sa nachdza objekt, v ktorom sdli Mestsk polcia.

Hurbanova ulica
Kostol sv.Barbory a kltor frantiknov
je vznamnou dominantou ulice J.M.Hurbana. V roku 1701 pozval uhorsk palatn, kniea Pavol Esterhzy frantiknov aj do iliny. Prv prslunci Rehole mench bratov prili do iliny v roku 1704. V roku 1723 zaali v iline s vstavbou barokovho kltora frantiknov a kostola svtej Barbory. Veu pristavili ku kos-tolu v roku 1728. Cel stavbu frantiknskeho kltora a kostola dokonili v roku 1731. Hodnotn je vntorn barokov zariadenie a barokov vzdoba. S to oltre, sochy, kazatenica, hladk i toen postrann stpy i oltrne obrazy. Oltrne obrazy maoval tunaj frantikn Konrd vestka na konci 19. storoia. Na obraze patrnky kostola svtej Barbory, ktor je sasou hlavnho oltra, je namaovan aj vea Budatnskeho zmku tak, ako v tom ase vyzerala - bez strechy. Sasou pvodnho interiru kostola je loretnska kaplnka. Vzcna je dvojica organov, ktor postavil frter Peregrin Werner v polovici 18.storoia. V kostole sa konaj organov koncerty.
V roku 1950 boli frantikni z kltora nsilne vysahovan. Dnes im patr op, zatia tu sdli Konzervatrium. V ilinskom frantiknskom kltore tudovali a psobili mnoh vznamn osobnosti, o.i. skladate Edmund Pascha (1714-1772).

Rosenfeldov palc (dom .28), ako vznamn pamiatka secesnej architektry bol postaven v roku 1907. Mal by zmenenou napodobeninou viedenskho zmku Belveder. Od 20-tych rokov tu sdlili banky. Na zaiatku pdesiatych rokov zriadili v tejto budove Pioniersky dom. Dnes tu sdli Centrum vonho asu Spektrum, kde me mlde v mnohch zujmovch krkoch rozvja svoje vedomosti a osobnos.

Synagga bola postaven v roku 1931 na mieste starej synaggy z roku 1860. Postaven je poda projektu, ktorho autorom bol vznamn berlnsky architekt Peter Behrens. Funkcionalistick architektra s maurskmi prvkami zarauje tento objekt k ojedinelm stavebnm pamiatkam z celoslovenskho hadiska. V sasnosti je v objekte kino Centrum. Na budove je pamtn tabua na poes idov, ktor zahynuli v nemeckch koncentranch tboroch.

Katolcky dom s Nrodnm divadlom (dom .44) postavili v rokoch 1925 a 1926. V tle neoklasicizmu ho projektoval architekt Stanislav Konek. V tte fasdy tejto budovy je tylizovan slovensk dvojkr s plastikami dvoch orlov a nad vchodom s zasa sochy dvoch ien, ktor symbolizuj hudbu a divadlo. V Nrodnom divadle bolo umiesten i kino Bio Humanitas. Da 6. 10. 1938 tu po rokovan sedem politickch strn prijalo takzvan ilinsk dohodu o autonmii Slovenska. Vsledky rokovania z balkna budovy vyhlsil ThDr. Jozef Tiso. Udalos pripomna pamtn tabula pri vchode do budovy. V roku 1939 kpili tto budovu kolsk sestry svtho Frantika pre kolsk ely. Od roku 1961 slil tento komplex Vysokej kole dopravy a spojov. V mji 1990 sa do budovy vrtili rehon sestry a o rok neskr tu zaalo svoju innos Gymnzium svtho Frantika z Assisi. To si vak vyiadalo aj vek prstavbu smerom ku Kmeovej ulici.

Hviezdoslavova ulica
eleznin stanica
sa nachdza na ulici P.O.Hviezdoslava. Na Koicko-bohumnskej eleznici sa zaala pravideln doprava v roku 1873. Prv skobn vlak z Tena priiel u da 20. decembra 1870. V roku 1899 vybudovali eleznin tra do Rajca. Na mieste pvodnej elezninej stanice postavili v prvej polovici tyridstatych rokov nov stanin budovu poda nvrhu architektov Frantika Bednrika a Ferdinanda apku. Pred niekokmi rokmi bolo pre pohodlie cestujcich vybudovan prepojenie nstup횝 priamo s peou znou na Nrodnej ulici.

Klov
Remeselncky dom
bol postaven na Klove v roku 1907. V tte prieelia secesnej budovy je socha uhorskho ministra verejnch prc a dopravy Gabriela Barossa (1848-1892), ktor sa narodil v Pruine pri Povaskej Bystrici. Bol inicitorom zaloenia skenky v iline-dnenej Sloveny. Relifne plastiky na bokoch znzoruj sedemns rozlinch povolan. Z tejto budovy pvodne riadili remeselncku vrobu v meste. V roku 1925 sa stala tto budova sdlom ivnostenskho spoloenstva, ktor zdruovalo asi 2000 obchodnkov, remeselnkov a hostinskch. V sasnosti je budova v rekontrukcii.

Legionrska ulica
esko-slovensk obchodn banka
(dom . 1) bola dostavan v roku 1912. Budova v neoklasistickom tle bola postaven pre fililku Raksko-uhorskej banky. V asoch prevej esko-slovenskej republiky patrila fililke Nrodnej banky esko-slovenskej. V ase od 20. 9 do 6. 10. 1938 tu tajne ukrvali esk korunovan klenoty.
ilinsk univerzita. Objekt na styku ulice J. M. Hurbana s Legionrskou ulicou postavili v rokoch 1910 a 1912 pre Uhorsk krovsk ttnu hlavn relnu kolu. Ilo o tl tak-zvanej uhorskej secesie a tto budova bola v tomto slohu jednou z najsevernejie poloench. Po vzniku SR v roku 1918 dostala kola pomenovanie eskoslovensk ttna relka Jna Palrika. U da 15.2. 1919 tu zaali vyuova po slovensky. Stredn kola bola v tejto budove a do roku 1960, kedy v budove zaala sdli Vysok kola dopravn presahovan z Prahy (dnes ilinsk univerzita).

Nmestie A. Hlinku
Pod farskm kostolom, ktor sa nachdza na okraji rienej terasy Vhu, sa nachdza Nmestie Andreja Hlinku, pomenovan poda vznamnho slovenskho dejatea, katolckeho kaza Andreja Hlinku (1864-1938). Bronzov sochu tohto velikna nho nroda, ktorej autorom je Ladislav Berk odhalili v roku 1994. Nachdza sa tu aj Spievajca fontna, ktorej autorom je Jozef Hak. Na nmest bvaj asto kultrne a in podujatia. V jni sa tu konaj Staromestsk slvnosti, najvie pravideln podujatie v uliciach mesta.

Povask galria umenia. Na nmest je najvznamnejou historickou a kultrnou pamiatkou jednoposchodov secesn budova, ktor postavili v roku 1911. Do roku 1918 tu sdlil Uhorsk krovsk pohranin policajn kapitant, potom vyuvala budovu polcia. Poas rekontrukcie Budatnskeho zmku bolo v tejto budove prechodne umiesten Povask mzeum a galria. Povask galria sa odlenila od Povaskho mzea v roku 1976 a vtedy sa sformovala ako samostatn ustanovize. Po nvrate mzea do priestorov Budatnskeho zmku ostala galria prve v tejto budove.

Nmestie gen. M.R. tefnika
Aj toto nmestie prelo po roku 1990 zsadnou rekontrukciou. Dominantou nmestia je bronzov busta, spodobujcu Milana Rastislava tefnika (1880-1919), vznamnho slovenskho politika, vedca a generla franczskej armdy. Busta, ktorej autorom je akademick sochr Ladislav Berk, bola odhalen v roku 1994.

Nmestie . tra
Na mieste niekdajieho mestskho majera a kuracieho rnku vzniklo nmestie s parkom. Nmestie je nazvan poda kodifiktora sloveniny a nrodnho buditea udovta tra. V sasnosti nmestie nepln svoj el z dvodu zamanej vstavby spoloenskho centra Aupark.
Na Nmest udovta tra otvorili v roku 1981 najv a najmodernej ilinsk hotel Slovakia. Na tvorbe jeho projektu sa podieali architekti Jozef Toman a kolektv. Popri ubytovacch priestoroch s v om alie zariadenia - kaviare, retaurcia, hala s barom, samostatn banketov miestnosti, sauna, i mal plaveck bazn.
Odborov dom kultry poda projektu architektov Ferdinanda apku, M. epu a alch dokonili v roku 1962. Po svojom vybudovan sa stal strediskom kultrneho a spoloenskho ivota v meste ilina. Je tu estrdna hala, vek scna, ktor je aj kinoslou, mal scna i klubov miestnosti. V sasnosti tu sdlia mnoh podnikatelia a zastupitestv rznych firiem.

Nmestie obet komunizmu
Za hranicou Mestskej pamiatkovej rezervcie na Nmest obet komunizmu sa nachdza psobiv budova Mestskho radu, postaven v roku 1988 poda projektov Ing.arch. Viery Meckovej zo iliny. V tvorpodlanom objekte sdli admistrcia mesta ilina. Konaj sa tu mnoh kultrne podujatia, vstavy, sympzi, slvnostn promcie. Pred budovou je pamtnk obetia komunizmu, odhalen v roku 1998. Autorom pamtnka je Milan Luk z Bratislavy.

Nrodn ulica Nrodn ulica vznikla na konci 19. a na zaiatku 20. storoia ako spojnica stanice Koicko-bohumnskej eleznice s mestom. Na oboch stranch ulice boli postaven skromn domy, ktor mali na przem obchody. Vznamnou budovou je Hotel Astoria.
Na rohu s Milcovou ulicou je budova (.14), v ktorej bola zaiatku 20. storoia umiesten jedna z troch expozitr uhorskho ministerstva orby - hornozemsk ministersk expozitra - s psobnosou pre upy Treniansku, Oravsk, Liptovsk a Zvolensk. Od konca decembra 1918 do 3. februra 1919 v nej bolo druh ilinsk sdlo Ministerstva s plnou mocou pre sprvu Slovenska.
Na konci 19. storoia postavili pri ilinskej elezninej stanici hotel Rmi. Bol to prvotriedny hotel s 30 izbami a jeho majiteom bol Heinrich Rmi s manelkou. Pred rokom 1930 nadstavili dve poschodia a hotel mal potom 85 izieb.
V roku 1970 bola z ulice vylen doprava a tm vznikla v iline prv peia zna. Ulica tvor najrchlejiu peiu spojnicu elezninej stanice s historickm jadrom mesta.

Rzusova ulica
Evanjelick kostol.
V roku 1931 kpil evanjelick cirkevn zbor od mesta pozemok a v jni 1934 rozhodol konvent o stavbe novho kostola. Kostol spolu s farou postavili na dnenej Rzusovej ulici v rokoch 1935 a 1936. Projekty na tto stavbu vypracoval vznamn slovensk architekt Michal M. Harminc. Hlavn lo sli pre cirkevn obrady a vedajia, oddelen presklenm, je zasadacou sieou. Je tu pamtn tabua na poes 350. vroia ilinskej synody, ktor sa konala v roku 1610 i portrt vznamnho farra a biskupa Fedora Fridricha Ruppeldta (1886-1979). Oproti sa nachdza hlavn ilinsk cintorn.

Sad SNP
V rokoch 1902-1908 vznikol v iline najstar park, ktor dostal pomenovanie Milniov park. V roku 1955 odhalili v parku ssoie pri prleitosti 10. vroia vstupu vojakov 1. esko-slovenskho armdneho zboru do mesta. V parku je aj hudobn altnok a fontna so ssom od Vladimra Kompnka.

Vek okrun
Kino svit.
Budova bola postaven v roku 1931 poda nvrhu praskho architekta J. Fran-ca, ako budova sokolovne. Bola telovchovnm i kultrnym strediskom ilinskej organizcie Sokola, ktor boli vo vekej vine esi. V sasnosti sdli v tejto budove panoramatick kino svit s kapacitou 400 miest. Na budove je umiesten pamtn tabua s menami siedmich prslunkov esko-slovenskch lgi, ilinskch rodkov.
Nealeko, pri Nmest poiarnikov sa nachdza idovsk cintorn. Dom smtku s vekou obradnou halou postavili v roku 1936 bratia Steinerovci. V obradnej hale stoj pamtnk zo vdskej uly - dielo Ing. arch. Jozefa Zweigenthala - na poes idovskch obanov, ktor zahynuli v nemeckch koncentranch tboroch poas 2.svetovej vojny.

VZNAMN ASTI MESTA - zoraden poda abecedy


Budatnsky zmok
Budatnsky zmok ako strny hrad vznikol v polovici 13. storoia. Jeho najstarou asou je valcovit vea vysok 20 m vysok a hrub 2 m. Vea sa psomne spomna v roku 1323. Postavi ju dali pravdepodobne Balaovci, po nich ju mal Mat k, neskr mali zmok v drbe panovnci. Od roku 1438 mal zmok a panstvo vo vlastnctve Jn z Hatnho a tento rod ho vlastnil do roku 1510. Potom ho s prestvkami vlastnil rod Suogovcov a do roku 1798, ktor v polovici 16. storoia zmok prestavali do renesannej podoby. Po mrt poslednho muskho potomka Suogovcov, zmok zskali Cskyovci a vlastnili ho do roku 1945, ke bol pottnen. Poslednm majiteom z tohto rodu bol od roku 1907 Gejza Csky. Poas revolunch bojov tu v doch 11. decembra 1848 a 2. janura 1849 bojovali vojsk slovenskch dobrovonkov na ele s Jozefom Miloslavom Hurbanom a s udovtom trom, po boku cisrskych vojsk, proti maarskm gardm. V roku 1849 ako aj v roku 1945 dolo k znieniu inventra zmku. Od roku 1956 sdli v zmku Povask mzeum, ktor tu m stle expozcie drotrstva, dejn iliny a archeolgie.
Zmok sa sklad z vlastnej budovy a z predhradia. Vlastn budova zmku m veu, okolo ktorej s pristaven tri krdla zmku. Renesann pravy vee urobili Suogovci v polovici 16. storoia spolu s pravami dvoch krdel zmku. Neskr postavili miesto bvalho opevnenia barokovo-klasicistick palc a dali upravi aj park. V parku vysadili aj cudzokrajn rastliny, medzi nimi i platany, ktor s dodnes zachovan. Po poiari v roku 1849 neobnovili zpadn krdlo zmku ale vystavili na ndvor nov klasicistick budovu pre hospodrske ely.

Celulzka
Pri ceste, ktor vedie zo iliny do Turca, je v asti Celulzka neskorobarokov budova niekdajej Krovskej colnice. Domci obyvatelia ju poznaj pod nzvom "katie". Na prieel budovy je uhorsk krovsk erb v relife s letopotom 1763. V 19. storo slila budova Krovskmu sonmu radu. Od roku 1905 budovu vyuvala tovre na celulzu. Veda spomnanho objektu je samostatne stojaca barokov kaplnka. I t patrila tovrni na celulzu. V roku 1990 vak kaplnku odovzdali katolckej crkvi a o rok neskr bola posvten.
Vchodne od Celulzky sa nachdza Vodn dielo ilina, ktor bolo dokonen v roku 1997. Okrem vroby elektrickej energie tvor vznamn protipovodov ochranu mesta a zana tvori vznamn prmestsk turistick oblas s monosou vodnch portov a cykloturistiky. V letnch mesiacoch nvtevnkom sli vyhliadkov lo.

Dube a Strank
Vrchy Dube (613 m n.m.) a Strank (769 m n.m.) s sasou ilinskho lesoparku. Dube sa nachdza za riekou Vh, priamo nad centrom mesta. Odtia nzov pre ilinu msto pod Dubom. Z kopca je vborn vhad na msto (najlep prstup z Budatna pei na hlavn hrebe po ervenej znake). Strank je idelnym miestom pre paragliding. Pre tento port s na Stranku najlepie podmienky na Slovensku, vyhadvaj ho aj portovci zo zahraniia. V obci Zstranie na svahu Malho Stranka s lyiarske vleky, Tatrapoma H 80 (dka 500 m, prevenie 150 m) a EPV-300 (dka 267 m, prevenie 65 m).

Hjik
Sdlisko Hjik je najmladie ilinsk sdlisko. Z tejto lokality je pekn vhad na mesto i panormu na Malej Fatry. Vstavba sdliska panelovch domov sa zaala v roku 1987. Poda pvodnch projektov by malo ma sdlisko 4100 bytov s takmer 15 000 obyvatemi. Vstavba bytov tu pokrauje aj v sasnosti.

Hliny
Po roku 1955 na nezastavanom priestore za mestskou trnicou zaalo vyrasta sdlisko Hliny. Nzov je star. U na chotrnej mapy iliny z roku 1747 je zakreslen hon s pomenovanm Na Hlinach. Projekt pre vstavbu Hln vypracovali architekti Ferdinand apka, Ladislav Bauer a al. Sdlisko m osem ast - Hliny I a VIII. Obchodnou tepnou Hln sa stala ulica Antona Bernolka, ktor ilinania nazvaj Bulvrom. V strede ulice je socha tohoto vznamnho slovenskho spisovatea a uenca. Hliny I a II s typickou ukkou architektry v duchu socialistickho realizmu. Tto as dokonili v roku 1959. V parteri vytvorili podsiene, ktor je ozvenou ilinskho historickho nmestia. Na konci ulice Antona Bernolka je ilinsk kninica, ktor denne navtvi cca 800 itateov.

Chras
Lesopark Chras je najvybudovanejou asou lesnho parku mesta ilina, ktor sa rozprestiera na ploche 2700 hektrov. Celkove tvor tento lesn park osem samostatnch celkov (Dbrava, Chras, Malchovica-Uhlisk, Bnovsk hj, Hradisko, Rivira, Chlmeck hory, Dube-Strank), ktor s vo vzdialenosti 5 a 7 kilometrov od mesta. Cel toto zemie vyhlsili v roku 1981 za prmestsk rekrean oblas.
V lesoparku Chras pribudli chodnky s tvrdm povrchom, dreven stoly a laviky, besiedky, ohnisk, orientan tabule, ba aj detsk ihrisko s vekm mnostvom drevench stavieb na hranie-hojdaky, preliezaky, domeky a rozlin in. Na pamiatku ilinanov, ktor padli v prvej svetovej vojne, tu krtko po vojne postavili kaplnku Sedembolestnej Panny Mrie.

Na Strelnici
V rokoch 1940 a 1942 vybudovali pri Vhu futbalov tadin Mestskho portovho klubu ilina (MK). V poslednch rokoch bol komplexne modernizovan z prostriedkov Mesta ilina. Trojnsobn majster Slovenska v rokoch 2002 a 2004, Mestsk portov klub ilina tu m k dispozcii dstojn stnok s umelm osvetlenm. Kapacita hadiska je 6 500 miest. Veda tadinu je trningov ihrisko s umelm trvnikom.
Veda sa nachdza Zimn tadin Vojtecha Zvodskho, postaven v rokoch 1958 a 1960. Dnes na om hraj svoje zpasy hokejisti Mestskho hokejovho klubu ilina. Aj tento tadin bol v poslednch rokoch zsadne zmodenizovan z prostriedkov Mesta ilina.

Salezinska ulica
Spolonos sv. Frantika Saleskho (SDB) je musk rehon spoloenstvo, ktor zaloil taliansky katolcky kaz sv. Don Giovanni Bosco (1815-1888). Do iliny prili salezini na pozvanie vtedajieho ilinskho farra prelta Toma Ruiku (1877-1947) v roku 1936. Salezinsky dom v asoch totality vyuvala polcia. Po roku 1990 sa sem salezini vrtili a zriadili kaplnku, mldencke centrum a uovsk kolu.

Solinky
Sdlisko Solinky nadvzuje na jun as najstarieho ilinskho sdliska Hliny. Nzov sdliska umelo vytvorili s latinskho pomenovania mesta "Solna" a s pridanm slovotvornej prpony "-inky". Prv panelov obytn domy tu postavili v roku 1981. Do konca roku 1988 postavili takmer 4000 bytov pre takmer 15 000 obyvateov. V roku 1999 bol po ronej vstavbe vysvten Kostol Dobrho pastiera. Smerom na Byticu bol v roku 2003 postaven hypermarket Metro.

Trnov
Rmskokatolcky kostol svtho Juraja sa spomna u v roku 1582. Je to dreven zrubov stavba gotizujceho typu. Kostol je jednoloov a vlastn vea je pristaven. Na streche je inde. Interir tvor barokov oltr, socha svtho Juraja. Z 18. storoia je aj udov plastika Panny Mrie. Dva zvony s zo zaiatku 17. storoia. Nov kostol sv. Cyrila a Metoda postavili v roku 1994.

ulica Vysokokolkov
Ulica Vysokokolkov tvor dleit spojnicu medzi starm mestom a sdliskom Vlince. S na nej viacre vznamn objekty. portov hala na Briku bola dokonen v roku 1986. Projekt vypracovali architekti udovt Kupkovi a Andrej Baista. Dreven hala m kruhov pdorys a dreven oblky maj bez podpory rozptie 105 metrov. Hracia plocha haly dosahuje 4500 m2. Hadisko m kapacitu 2000 miest na sedenie, mono ho rozri na 6000 miest. V hale sa konaj vznamn portov podujatia, a to aj eurpskeho i svetovho vznamu. Hala sa pouva aj na usporadvanie vstav, ale aj na vie kultrne a spoloensk podujatia, na koncerty.
Mestsk kryt plavre je na Slovensku najstaria kryt plavre s pdesiat metrov dlhm baznom,ktor m olympijsk parametre. Postavili ju v roku 1963 poda projektov Ing. arch. Antona Cimmermanna. V areli plavrne postupne vybudovali aj dva otvoren 50 metrov bazny. Komplexn rekontrukcia objektu bola dokonen v roku 1996.
V poslednch rokoch vzniklo na ulici Vysokokolkov obchodn zna, postaven bolo obchodn centrum Dube s hypermarketom Carrefour a hypermarkety Kaufland, Baumax a Lidl.

Vek Diel
V oblasti medzi sdliskom Vlince a lesoparkom Chras, popri ulici Vysokokolkov, je vybudovan arel ilinskej univerzity, ktor sdli v iline od roku 1960. V sasnosti m kola sedem faklt na ktorch tuduje asi 12 000 tudentov.
V priahlej Paovej bde, ktor bola kedysi obbenou vletnou retaurciou v areli ilinskho lesoparku Chras dnes sdli Univerzitn pastoran centrum. Jednoposchodov dreven budovu s veikami a s terasou postavili v roku 1925.

Vlince
Nealeko cesty zo iliny do Turca bola star nevek osada Vlince. U na mape ilinskho chotra z roku 1747 je oznaen hon s pomenovanm Vltsintze. V roku 1971 tu zaali budo-va panelov domy novho sdliska poda projektov Ing. arch. Emila Galovskho. V temer 7500 bytoch tu bva asi 25 000 obyvateov. Sdlisko tvoria tyri samostatn asti Vlince I a IV. Je tu nov potov rad s digitlnou telefnnou stredou a vek rmskokatolcky kostol zasvten Sedembolestnej Panne Mrii. V roku 2004 bolo dokonen cestn prepojnie medzi Vlincami a sdliskom Solinky.

Zvodsk ulica
Kostol sv. tefana-kra
je najstarou a najhodnotnejou architektonickou pamiatkou na zem mesta ilina. Poda zachovanch stavebnch prvkov ide o neskororomnsky kostol. Poda dnench poznatkov bola stavba postaven okolo roku 1230. Okolo roku 1260 k malmu jednoloovmu kostolu pristavili viu lo s tromi oknami a so vstupom z juhu. Mry tohto o nieo vieho jednoloovho kostola sa v nezmenenej podobe zachovali dodnes. Kostol m romnske okn, kamenn krstitenicu a nstenn maby, ktor s zo stredoeurpskeho byzantsko-romnskeho slohu z konca 13. alebo zaiatku 14. storoia. Kostolk je ohraden kamennm mrom so vstupnou brnou a s kruhovou batou z polovice 16. storoia.
Vemi hodnotn a mimoriadne pozoruhodn je interier tochto kostola. Zaujmav s predovetkm stredovek maby, ktor pochdzaj z obdobia okolo roku 1260. Na klenbch je maliarska ilzia rebrovej klenby. V konche apsidy sa zbiehaj tyri namaovan vertiklne psy a vytvraj vrcholov svornk. Triumflny oblk apsidy naznauje viacfarebn lomen zky pruh s maovanmi kvdrikmi. Je to na Slovensku ojedinel spsob rieenie interieru kostola. Miesto obrazovej ikonografie tch ias tu je maovan svornk, ktor zdruuje tri symboly - kr, slnko a mesiac. S to tradin romnske motvy. A v roku 1950 objavil akademick maliar Mojmr Vlkolek (* 1915), rodk zo iliny, pod omietkou vemi pokoden maby. V rokoch 1956 a 1957 ich zretauroval. V kostole s namaovan viacfarebn konsekran kruhov kre, ktor svisia s posviackou kostola. K zpadnej stene pristavili dreven emporu na dvoch stpoch s balustrovm driekom. Nad drevenou emporou je obraz uhorskch krovskch patrnov sv. tefana a sv. Imricha s Madonou, ktor pochdza z konca 19. storoia. Na piatich poliach prednej asti empory s obrazy Zmtvychvstania Krista a tyroch krov-svtcov. V severovchodnej asti lode kostola je murovan krstitenica.
Pri kostole, vo vntri ohrady, postavili v 15. storo kaplnku Boieho Tela. Zo da 25. 7. 1423 pochdza zznam, poda ktorho ilinsk mean tefan Langworst napsal s manelkou Margartou dohodu, e ak nebud ma deti, m ich majetok pripadn farskmu kostolu Panny Mrie a Kaplnke Boieho Tela pri Kostole svtho tefana kra. V roku 1995 tu realizovalo Povask mzeum za finannej pomoci mesta zchrann archeologick vskum. Njden boli hlavne zklady spomnanej Kaplnky Boieho Tela.
Pri kostole postavili v neskorom obdob otvoren kaplnku, ktor m gotick jadro z kamea a k jej juhozpadnmu pilieru je pristaven esbok kazatenica.

V priestore kasrni, nealeko kostola, bol od marca do oktbra roku 1942 zbern tbor pre idovskch spoluobanov. Z tadiato boli vyvan do nemeckch koncentranch tborov, hlavne na zem dnenho Poska. Tieto smutn udalosti pripomna psobiv pamtnk odhalen v roku 2004.

Pri vchode do kasrn sa nachdza busta Jozefa Gabka. Tento vsadkr eskoslovenskej armdy, psobiacej za 2.svetovej vojny vo Vekej Britnii, sa narodil v nealekej obci Poluvsie. Bol jednm astnkov atenttu na rskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe, v roku 1942.

Sad na Briku
Park je najvm v meste, zaloil ho mestsk zhradnk Josef ervinka. Po roku 1985 vybudovali v parku chodnky s tvrdm povrchom, laviky i detsk ihrisko. Park uzatvra vletn retaurcia s terasou Kamlia.


Text: RNDr. Jn tofko (Mestsk rad v iline), Mgr. Peter tansk

Pouit literatra:
1. publikcia Mesto ilina (1997), autori: Mgr. Peter tansk, RNDr. Lubomr V. Prikryl, zostavovate: RNDr. Jn tofko
2. ilina a okolie, turistick sprievodca, Mestsk rad v iline (2004)